Kroky v lístí

(zdroj: Alfred Sisley)

Na stromoch šuštia posledné spomienky,na ďaleké, tak blízke leto.V žiarivých farbáchmätú ti zmysly,nechcú ťa nechať zabudnúť.Nesmelá otázka,ostrá jak katov meč,visí nám obom nad šijou: ,,Čo ak sa vráti späť dláždeným chodníkomten chronicky známy neznámy?Čo ak sa vráti späť?“Veď po zime možno príde jar,túžba je tu veliká.Diabol však nikdy nespía zvony bijú poludnie.Utekaj z toho chodníka.Nevráti sa už nikdy. Nie.Nádeje zelené skončili v kalužiZmietol ich októbrový dážď.Dvaja ľudia stáli v tom lejaku,mokrí jak kostolná myš.Blízki a vzdialení,mŕtvi a večne živí,nahí a odetístáli tam, každý sám.Slzy smutnej básnepopadali im do tváre.A bola jeseň.Umieralo lístie.Umierali kroky.Umierali spomienky.Umieralo jedno neobyčajne obyčajné priateľstvo.