
Schody na ktorých som
raz dávno sedela
a rozmýšľala o láske
Zarosené okná v trolejbuse
cez ktoré svet
je Pissarov obraz
v ktorejsi z vesmírnych galérii
Nevidiac
všetky mláky
ktoré som nepreskočila
A úsmev nášho učiteľa
estetiky
v pondelok po škole
vo vchode
pri odchode
hodnom pozdravu
A striebrovlasá pani s paličkou
vošla náhle do tej jesene
venčiť psíka
natešeného ako slnko
V pivniciach kvasí víno
Keď netečie teplá voda
v nedeľu predpoludním
zohrievame si nad ním
dlane
po prvom rannom chlade
Zas rozprúdi sa cit
vinným večerom
vkrádajúc sa do potrubí
V hudobnej škole ladia nástroje
Žlté lístie plynie
medzi tóny trombónu
Labutia pieseň jednej jesene
( mojej vínnej Karolíne)