Len tri bodky...

...a potom...“Mám ťa rád,,......tajomstvo bytia je prezradené......už ho pozná každučký každý......chodník, výklad, zvonica......už o ňom vrabce čvirikajú......a zrazu máš pocit, že si slobodný......voľný ako skvúci plameniak......niekto ťa však čaká...na rohu tej ulice......na kolenách hľadá omrvinky,čo natrúsil si neopatrným rozhadzovaním túžby ...každého smrteľného...aj nesmrteľného...... tak sa na chvíľu zastav...venuj pohľad oblohe ......chlapec so zlomenou tvárou......a netrhaj tie putá, čo za sebou vláčiš......niekoho by to mohlo rozplakať......a slzy sú tak drahé a nedostupné......dážď duše čo ovlaží ti spiace oči......rozožeň mračná nad nimi......nech vidia, nech cítia slnko svietiť...... potom ti v nich vyrastú hoc aj žlté tulipány......cez ne pochopíš celý svet... ...čo je zmysel života podeniek......čo počuje hluchý zvon so srdcom ako sopkou v ňom......čo hľadá muž zasvecujúci lampu na malinkej planétke... Tak prosím......vráť sa po tú čakajúcu bytosť......práve hľadí do okien pozlátených západom slnka......a spieva si .....o tom... ...že raz okolo šiel naozajstný človek... ...s náručou plnou lúčnych kvetín, čo natrhal cestou z krákajúceho mesta......nestrácajme preto čas, hoc večnosť tá je večná......svoj časomerač stratila niekde v tráve besnenia......na každučkom rohu čaká niekto so smutnou vráskou na čele... ...a malým otáznikom v srdci......tak ho pojmi za ruku a utri bázeň z líc......nech dlane zvečnia, čo dávno spolu malo byť...... a možno príde aj kúzelník. Sláva jari