Pán Baudelaire sa na nás díva z výškySpisuje modlitbu za všetkyPoetické knižky A básnikovNechajte básnikov Debatovať s vločkamiO vlaňajšom snehuO láske a druhom brehuO tom čo sa nehovoríNahlas medzi očamiNechajte plakať básnikovNeutierajte im slzyNehovorte že vás to mrzíkeďutierate niekomu slzyNechajte čakať básnikovNa GodotaIch zveršovaného životaRaz prídeV správny časA spasí všetkých násBásnikovNechajte kľačat básnikovv rohoch iziebTohto svetaSú tu slováNo nie je tu vetaNechajte kráčať básnikovalejami Cezzanových obrazovHľadajú podstatu v lístíKrátkych anonymných odkazovNechajte básnikov cestovať v mestskej dopravePozorujúc ľudís unavenými tváramiSkrytých za okná a za rámyNechajte básnikovľúbiť ľudí s plachými očamiZ vedľajšej triedyNa lavici im nechávaťlístky popísané veršamia kúsky kriedyA potomčakať na úsmevNechajte básnikov rátaťna prstoch do desaťĎalej to žiaľ nevediaNenúťte ich integrovaťpri tabuliSlová myšlienky súvetiaNechajte básnikov Písať správy do nebaUnáša ich prúdom riekaPoštár tu vždy zvoní dvakrátNa žltom aute Odchádza niekamNechajte básnikovDívať za z okiendo záhrad parkov školských dvorovRátajú stromy autá pohľady I kráčajúcich ľudských tvorovNechajte spievať básnikovNenoste im kvetyKyticeA nesľubujte láskuMajú tendencie všetkému uveriťNechajte básnikov Páliť mosty svetyVlastné poetické knižkyPán Baudelaire sa na nás díva......z výškyVenujem všetkým smutným básnikom a ešte Wiktorovi, ktorý v nás básnikov ešte stále verí.
