Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
(zdroj: DIANE BRONSTEIN)
Natoľko prekvapivénakoľko som si myslelaže hmyz na zimu umieraStráca sa pod povrch zemskýplynuleAko keď v oknách krásneho domuzhasínajú svetlá jedno po druhomRozjarene prikvitlitak prirodzenepríťažliví zemskyTo len ľudia sú vždy presvedčení o opakuDnes som ako oniv červených pančucháchs čiernymi bodkami10 minút vkuseoslnenázízala na teba v trolejbuseJačo si ani kufor neviem zbaliťA každý rok takto z jariverímže sa zjarívari aj v mojej tvária čakám kedy sa v tej vilena rázcestíčo tak páči sa tizrazu raz rozsvieti
