
Zapadá
Nad kopcami dolinami lúkami
Nad Liptovským Hrádkom
Nad diaľnicou
betónovou riekou v údolí
Nad Abbey Road
Za oknom slečny Anny
Sedí a píše
Nad modrými očami
niečiej oblohy
Neviem koho
čoho
Aj tak je to len hlúpa
genitívna metafora
Píšem si perom do bloku:
„ Mi napadá
že zapadá
Tak slnko chyť sa za padák
Zapadni
A za pár dní
zapni dni
stlačením vypínača
Až príde ráno“
Otco
Aha zapadá
Na tvojej modrej košeli
Otco
Aké veľké je slnko v Afrike
Neviem
Nikdy som nebol
nikde v Afrike
Veľké veľmi veľké
Malý sused Paľko ma
minule u starkej
chytil za ruku
Poď so mnou poď
na koniec ulice
niečo uvidíš
Pozri slnko išlo spať
Ale ešte má otvorené viečka
Ešte nezhaslo
Tak mi napadlo
život
tento svet
večný zapadákov
Tvoje modré oči na mojej oblohe