Keď kráčamCez toto mestoZ miesta na miesto,,Ahoj ako sa máš?Dobre vyzerášTuším si opeknela vidí sa mi“Sú to len tupé frázyViac bolia ako tešiaTo oni vediaNajlepšie oni sami.,,No ale už musím ísťživot je krátky viešVšak si zavoláme tschuss“Neviem či viem...ak sa dovolámeKto to bol?ZmizolVšetci sú ku mne zdvorilíKeď šaliem za oknami panelového bytuA nikto z tých ľudí Sa ma nespýta,,na ktorom poschodí bývašza ktorým oknom to snivaš?“...s otvorenými očamiJe viac ľudí, či okien na svete?V nociKeď zaspávajú zdvorilíAlebo aspoň zhasnúChodím sa túlať nočnými lokálmiTam kde nepremáva autobusLen električka zvaná túžbaJe zastávka na konci sveta?V bare na rohu slepej uliceSedávajú všetciMoji mŕtvi priatelia večne živíVincent a TheoModigliani kreslí slepé devyJack a NealCharles s kyticouYossarian a NatelyErnest popíja Daiquiry,,Ahojte chlapciako sa máte?Dobre...ehmZdvorilosť nie je moja silná stránka“,,Načo aj trápna hra zbytočná pretvárkaSadni si a kašli s namiNa to čo je za oknami“Charles zdvorilý ako vždy,,Chcem sa spýtaťako by som...Chlapci vy ste tu už dlhoNa ktorom poschodí je nebo?Svieti sa tam v oknách aj po polnoci?Kam sa náhlia všetci zdvorilí?“...s pohľadom v zemi,,Nehľadaj nebotam kde ho nenájdešv očiach človeka na chodníkuAha tu Krištofobjavil AmerikuPoplav sa niekdeMedzi malíčkom na noheA končekmi tvojich plavých vlasovani oceán nie je nekonečný“,,Ale keď...“,,No ale už musíš ísť Život je krátky viešDávno máme po záverečnejTak už rýchlo bež“Majte sa chlapciMožno ste mohli ostaťTrochu dlhšie dole s nami vidí sa miA možno sa len cítiliTak neskutočne zdvorilostneSAMI
