Električka zvaná Túžba
Našepkal mi klasik Tennesi
Túžba
čo pochopí len duša beatnika
Len čo som prišla
zase unikám
September škrípe zubami
Dážď visí na vlásku
Počasie sklamalo
Počasie smrká na lásku
Chlapec v jesennom kabáte
má jamky na lícach
Jediný kto si s ním potyká
je uplakaná ulica
Môj kabát visí v skrini
Ľudia a kabáty
Ako zle je bez nich
Ako dobre s nimi
Autobus nechodí
Mešká už asi hodinu
Nikto nikdy nevysvetlí čakanie
On ju čaká doma s večerou
Ona čaká
Že raz príde a kúpia
spolu byt
a budú v ňom žiť
šťastne
až kým nepomrú
Príbehy z autobusových nádraží
To je to čo v budúcnosti
zaváži
Autobus sa blíži
ako svetlo na konci tunela
Miestenka je lístok do neba
Ostatní ostávajú stáť
na hlavnom brnenskom nádraží
Dnes neprídu
Záleží na tom
či to vôbec zaváži
Október visí na vlásku
