Pamätáš sa na to popoludnieTieklo nám do topánokA ja som sa smialaLebo sa smejem vždyAj keď všetko smiešne už pominuloDávnoChcela som skákať cez mlákyAle mláky boli všadeNa chodníkuNa stromochV oknách ľudíV ľuďoch okienMláky v mojich očiachA tvojich slováchMláky polámaných dáždnikovA roztopených snehuliakovMláky pohľadovPrichytené pri čineStačí krokA pravdy viac nietKruhy našich ohľadovTrápnych pokusov o riešenieNeriešiteľnej riešiteľnostiSom veta, ktorá sa nedá DokázaťAle som pravdivá
Spomeň siNa to popoludnieVšetci sa jarne usmievaliTotálne priblblo Zima sa s nami hralaNa schováváčkuChcela som skákať cez mlákyA ty si povedalŽe som závisláA ja na toŽe každá báseňMusí mať lyrického hrdinuŽe bez toho to skrátka nejdeŽe prečo tomu nechcešRozumieť
Stál si pod stromomTen strom bol nahýCelkomJa som ti toho chcela toľko povedaťNevedela som akoO baobaboch v nástennom kalendáriO tom že z kladiny som dostala trojkuAj keď som sa bálaAj keď sa stále bojímO mojej novej básniZajtrajších novináchVlaňajšom snehuO monetových leknáchO tom, že každé ráno zhasínajúPouličné lampyA večerVečer sa zas rozsvietiaO tom že existuje aj skutočný svetZa bránami toho nášhoSom o tom presvedčenáRaz ti o tom porozprávamKeď prídem na to ako
Vieš vtedyV to popoludnieChcela som skákať cez mlákyA ty si povedalŽe vzťahy chladnúŽe vždy to tak bývaViemChcela som ti povedať žeI don’t believe that anybody feels the way I do About you nowAle neviem po anglickyA ty si už aj tak dávno odišielZamkla som za tebouBránu nášho svetaTy si už dávno odišiel
Chcela som skákať cez mlákyV to popoludnie
