Kvapky z topiaceho snehu sa spájajú do maličkého, tichého pramienka, tečú ako životodarná infúzia, kdesi sa stratia, ale okolo všetko ožíva. Vytryskne malý pramienok, pridá sa ďalší až je z toho horská riečka. Už nie je tichá, naberá na sile. Jej silný pulz počuť do diaľky.
Svah je strmý, prúd je rýchly, voda strhne čo mu príde do cesty, kamienky prevaľuje ako tvrdé cukríky v ústach. Veľké drsné kamene roky trpezlivo hľadí až sa poddajú jej sile a zjemnejú, že nechcú tomu ani veriť. Je vynaliezavá , vytrvalá, podlezie, preskočí pritom prská, mrmle, hundre ako stará pračka.
Jarná voda má životodarnú silu, tak som si z nej trošku zobrala, ak chcete, tak sa podelím.












