Obzretie

Starká, Ty si taká stará ako vojna, opýtal sa ma malý vnuk? Nie, ja som stará ako mier, zasmiala som sa. Narodili sme sa v jeden rok, v roku 1945.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (31)

Nad Mikulášom sa vznáša ľahký opar. Mesto žije svojim každodenným životom. V diaľke sa leskne zrkadlo Liptovskej Mary. Na Chopku sa ešte lyžuje. Polia sa zelenejú, vonia zem, vtáci štebocú, z dediny počuť cirkulárku. Deti sa bicyklujú, dievčina v oranžovom beží, počúva hudbu zo slúchadiel. Dve dievčatá sedia na schodíkoch pod pamätníkom, veselo sa smejú. Mier.

A prečo sú tu pochovaní, títo vojaci, nemali pomrieť, keď vojnu vyhrali. Vo vojne niet víťaza, všetci sú porazení, povedala som. No, veď hej, aj na tom cintoríne pri Važci sú pochovaní vojaci. Oni sa bili s tými, čo ležia tu? Boli nepriatelia? Škôlkár Miško sa opýtal. Kto im to kázal? Nemali sa biť, nikto nevyhral a všetci zbytočne pomreli a ja som smutný, dodal .