Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(32)
Raz v lete som sa pristavila pri hrobe, v kúte dedinského cintorína. Upútal ma kvitnúci kríček s nežnými kvietkami divej ruže. Na jeseň sa premenili na šípky. Od tých čias volám Rozáliu, šípková Ruženka. Odpočíva veľmi skromne, ale dôstojne. Na nikoho nečaká, či príde s kyticou a už vôbec nie na princa . Spí. Dúfam, že nenaruším jej pokoj.
Niekto pripol na halúzku ružovú brošňu
