nad Liptovským Mikulášom na vojenskom cintoríne, popadali na zem, ako to lístie. Možno ticho, možno s výkrikom. Ktovie či sa stihli vôbec báť smrti a či poslali domov list na rozlúčku. A možno nám v tých pekných sfarbených listoch posielajú nemý pozdrav, či memento, aby sme nezabudli. Majú pekný výhľad na Liptov a sú tu navždy doma, chodím ich navštevovať. Ich blízki sú ďaleko a možno ani nevedia, kde sa skončila, prerušila ich pieseň života.
Tajomstvo neznámych listov
Kto vie čítať z popadaných listov ich tajomstvá, pomyslela som si. Kto ich píše? Možno je to spomienka na uplynulé leto, možno je to upomienka na blížiacu sa zimu. A títo mŕtvi bez mena, tu, čo ležia pod zemou,