Najsilnejšie zážitky,plné ozajstného života, sú právespomienky na moje chyby a omyly. Je pravda, že s odstupom času .Vtedy to boli katastrofy. Dokonca občasaj ľutujem, že som tých somarín nenarobila aj viac. Možno by som bola terazmúdrejšia, lebo by som už bola poučená zo svojich omylov a chýb. Lebo aj chyby treba robiť v pravýčas.
Kto sipamätá udalosti, keď človek robí všetkotak ako sa má? Zapadnú prachom všednýchdní. Keby som ako malé dievčatkospôsobne sedela na hojdačke a slušne sa hojdala, celý život by som možnoľutovala, že som nešla k cirkusu. Nie, ja som musela vyliezť na sedadlo, potom na operadloa rozhojdala sa vyššie a najvyššie, odkiaľ sa dalo už len spadnúť. Asi mi za to stál ten pád a zlomenáruka a najmä poznanie, že to nie je pre mňa. Načo si mám ruky lámať, platiť takú cenu, pre chvíľkupotlesku. Mama sa na mňa vtedynehnevala, iba sa bála. Obyčajne zanaše chyby platia naši najbližší. S láskou, lebo vidia, že sme v tomnevinne.
Nikdynezabudnem na moju letnú prázdninovú kariéru predavačky zeleniny tesne pomaturite. Nebola dlhá, asi štyridsaťpäť minútová. Urobila som chybu. Panivedúca ma neveriacky, či toto je vôbec možné, poslala s listom pre akéhosiešte vyššieho vedúceho preč. “Posílam vam menuvanu dyspozicii, nakolko menovaná rozbyla váhu a jajej druhú nemám dat“. Hrôza ma vtedyoblievala, tak idem si zarobiť na parádu a ešte budem musieť platiť ja.Moja nevina kričala viac, ako nešikovnosť. Čo s Vami, bežte. Doteraz sipamätám chápavý pohľad toho človeka. Ajsom si ho preložila. Choď robiť niekde dobrý dojem, ale nie, kde treba zručnosťa silu. To nie je pre Teba.
Nezabudnemna naše rozbité auto. Najmä na nevinný pohľad môjho syna. Urobil som prúser,stručne povedal. Nehnevala som sa, iba som sa zľakla. Nič mu nie je,synovi, pomyslela som si s úľavou.Chvalabohu. O aute sa to nedalo povedať. O jeho čistej duši a nevinnosti museli byť presvedčení aj na najvyšších vesmírnych, činebeských miestach. Pochopil toto upozornenie. Táto jeho chyba bola možno jednaz najdôležitejších v jeho živote. A účet za chybu, ten sme radi zaplatili.
Boliomyly a chyby o ktorých sa mi nechce písať. Kto by sa už chválil svojimi chybami, napriek tomu, že v konečnom dôsledku boli pre mňa plusom. Platila som za ne sama a možno aj niekto o kom ani neviem. Ľudia robia chyby a vôbec nevedia, že ich robia. Je dôležité, že nežijús pocitom viny, lebo ich urobili možno z neskúsenosti,z hlúposti, naivity, dokonca prílišného nadšenia a radosti, prebytku energie. Z nevinnosti, hoci to tak vôbec nevyzerá , pretoim niet čo odpúšťať. Možno to taktomysleli v tej knihe. Škoda len, že kvôli rovnováhe života, niekto predsaza naše ľudské omyly musí zaplatiť, aj keď je v tom obyčajnecelkom nevinne, iba ak by niečo splácal.
