A aj každý rok sa jeden problém opakuje. Príde k nám vychované, slušné psíča. Za všetko poďakuje, div si neutrie servítkou papuľku. „Neboj sa, nebudeš mať žiadne starosti s Astorom.“ No áno, prvý deň. Kým sa okuká. Nachytá také maniere, že sa čudujem, že mi ho ešte vôbec privezú na ďalšie prázdniny. Ale veď ho doma dajú zas do laty.
Ja nie som na vine, to Šaro! Od neho naberie tie móresy. Ten býva na našej ulici, je doma, nie na prázdninách. Šaro je veľmi slobodomyseľný potomok veľkej lásky z ulice. Poznám ho od šteniatka. Podobá sa na svojho otca, aj keď nenosí jeho meno, ale maniere má po ňom. Tiež behá za každou psou sukňou. A ešte sa aj bije, je nespratný, ktovie či tajne nefajčí. Domov zásadne nechodí cez bráničku, aj keď si vie otvoriť, ale preskočí cez plot. Jeho veľkým plusom je dobrý vzťah k deťom. Môžu si s ním robiť čo chcú. Drží , usmieva sa od ucha k uchu a tvári sa blažene.
Čo mu má nejaký prišelec preznačkovávať jeho miesta. V podstate mu dávam za pravdu. Ale k hosťovi by sa mohol trošku krotiť. Asi pol hodiny si nadávali /to sa nedá napísať ako/ každý z jednej strany plota. Astor na svojom a Šaro za plotom. Astor nechápal, je toto možné. “Mňa“ takto provokovať a urážať! Pochodil som pol sveta a samé pochvaly. Tak toto si ku mne dovoľovať nebudeš , milý Šaro!
V skutočnosti sa mu to ohromne páčilo. Dupal naraz prednými labami akoby pečiatkoval, ježil obočie a fúzy, vydával hrozné zvuky nebezpečného zvera . Šaro zase stepoval za plotom raz na jednu stranu, raz na druhú. Astor, Astor! Prestaňte obidvaja. Šaro, počul si, prestaň provokovať. Ty si nám tu chýbala, vrčali dvojhlasne. Trochu som ich zaskočila. Lebo ja nielen rozumiem psej reči, ale viem aj hovoriť v ich jazyku.
Povedala som im , že sú obidvaja strašne dôležitý pre svoje rodiny a k tomu veľkí fešáci aj keď každý inak . Tak na tom sa zhodli. Každý má vlastnú robotu a zodpovednosť. Astor nech číta naďalej burzové noviny a sleduje, no, ten index a zodpovedne investuje, ale mal by sa viac usmievať. Šaro nech prestane chodiť hrať do kasína a viesť ľahkomyseľný život a nech viac dbá o seba. Čo štekáš ešte aj Ty, vyšiel do záhrady môj muž. Stačilo hádam, všetci traja. Dobrrre, zavrčali sme , veď sme si to aj tak už vyjasnili. Mimochodom, aj mne povedali, čo si o mne myslia.
Hovorí sa, že po čase sa pán a pes podobajú. Dobre si treba rozmyslieť akú „fajtu“ si vybrať za psieho člena rodiny. Najlepšie je podľa životného štýlu rodiny a jej potrieb, aby tam zapadol . Neraz vie psík veľmi zjednotiť rodinu, aj keď o našej rodine to neplatí . No ale psia návšteva , na tú sa tešíme celý rok.
