Kriváň vidím z okna a v živote som na jeho vrchol nevyšla.Pritom mám pocit, že ho poznám veľmi dobre . V nahote skál, trčiaci končiar z hmly, zasnežený, aj v letných šatáchi vo večerných. Je mi blízky , ale z hora ho nepoznám. Možno si chcem nechať také malé tajomno. Mám istotu, že zajtra ho uvidímznovu, nemusím o tom snívať.Niekedy je túžba a predstava práve to najkrajšie. Nedosažitelnávzdialenosť vzbudzuje väčší záujem akosamozrejmá blízkosť.
Pohľadz hora, povznáša . Ja nerada chodímna vrchol, lebo tam sa nedá byť dlho. A cesta dole, môže byť ťažšia ako hore. Dá sa dokonca spadnúť a viac nevstať. Možno mámstrach z výšok, z prekážok , som bojko, aj to je poznanie vlastnejvzdialenosti, kde až zájsť.
Niekto nemôže žiť bez prekonávania prekážok. Ak ich nemá, tak siich vytvorí. Čoraz ďalej a vyššie ,stále niečo hľadá. Asi v tom to bude, v tom hľadaní. Občas mi to pripomína útek, neviem presne pred čím. Možnov skutočnosti človek ani neobjavuje nové, vzdialené miesta, ale sám seba. Ak nič nenájde, tak vidí aspoňďalší vrch a teší sa , tam to už určite bude. Môže obísť celý sveta nemusí nájsť čo potrebuje. Niekedy je ďaleko veľmi blízko.
Nevyhýbam sa výšinám, ani vzdialenostiam, ale ani ich nevyhľadávam. Zdá sa mi to najprirodzenejšie. Ktovie, či to nie je lenivosť. Asi sa pohybujem na miestach, ktoré mi najviac osožia. Poznám svoj cieľ. Tu mi je dobre. Možno tomám nejako zakódované v sebe, mám šťastie. Niekto sa vráti oblúkom poznania do východzieho miesta, to je akoby mupotom patrila celá zem, na ktorej našiel pevný bod svojej istoty. Môže ostať ajniekde ceste. Tu a teraz, je mu dobre, nejde ďalej.
Je veľa miest, kde by som sa malavybrať. Občas mám pocit, že som tam užaj tak bola. Niekedy sa mi zdá, že čím menej hľadám, tým viac nachádzam.Neuveriteľné prekvapenia života sa dejúvšade. Nerozoznávam čo je blízkoa čo je ďaleko, vyhovuje mi to. Neprekvapuje a neprivádza ma doúžasu, keď niekto prekoná osemtisícovku. Pre neho je to prirodzené. Ja mám tiež svoj Everest. Každý ho má . Možno práve to hľadáme.
