Nedá im, nechcú pridávať robotu, tak sa vyzujú.V lete chápem. Voľné nohy, je horúco, úľava vyzuť sa. Aj v zimechápem. Blato, sneh, nohy trebaoslobodiť od vlhka, šup do papúč.
Jediní kohonikdy ani nehlo u nás sa vyzuť , bol ujček Ado, dedinský chlap. A eštejeden veľmi vzdelaný, kultivovaný pán. Čo týchto dvoch ľudí spája, že sanevyzúvajú na návšteve, rozmýšľam? Žeby mali deravé ponožky, aleboniečo podobné prízemné? Nie, nie. V tom to nebude. Každý má iný spôsob života, ale názor na papučerovnaký.
Všimlasom si vo filmoch. V starých filmoch chodili paničky aj slúžky po bytev topánkach, nie v papučiach. Noblesné, ale teplo domova necítiť.Skôr mi potom imponuje životný štýl v amerických filmoch. Švacnú sa do postele aj v topánkach.O nohách na stole ani nehovorím. Urobia si pohodlie, veď sú doma. Podrážky majú čisté, aj to som si všimla.
V letechodím doma bosá a v zime v teplých papučiach. Dokonca mámdvoje. V jedných sa motám po kuchyni. Nie sú od blata, ale občas od múky, aj lekvár som užz nich čistila. Potom mám večernépapuče. Nie parádne s labutienkou, ale také veľké pohodlné plyšové, čo vyzerajúako psíkovia. Veľmi ich mám rada. Keď si prehodím nohu cez nohu a kývam, tak sa im natriasajú uši.Cítim teplo domova. A keď ich mám na nohách , tak to je signál pre všetkých, žemám veget a nech už odo mňa nič nechcú.
Ja osobnesa tiež na návšteve vyzúvam. Keď je zima, beriem si so sebou teplé ponožky,lebo návštevné papuče čakajú obyčajnena chodbe. Aj u nás je to tak. Nemusíte sa vyzúvať, iba ak by ste sa potom cítili ako doma. To by maveľmi potešilo. No toto! Aby ste sacítili dobre, ako doma! Idem chystaťpapuče, príde milá návšteva a k tomu sa aj ochladilo.
