Naša ulica sa vyfarbila. Sme akozmrzlinársky pult v cukrárni. Pekné, veselé, pastelové farby. Bolo načase,lebo sme stará ulica. Nemôžeme sacelkom opustiť, ako staré utierky na riad. Vyšedivené, farby žiadne. Tu dierka,tam záplata. Musíme dbať na seba,pokiaľ máme ešte silu a a tie ceny aj tak stále rastú ,tak keď treba, tak čím skôr.
Mala by som urobiť nejaký prieskum. Vplyvfarieb a chuti zmrzliny obyvateľov na farbu domu . Lebo ja mám vanilkovú zmrzlinu najradšej, tak náš dom jevanilkový. Ani môj muž nemá nič proti vanilkovej zmrzline. Trošku to chcelreznúť straccatelou pri oknách, ale urobil mi po vôli. Predpokladám, že kto má farbu domu jahodovú,tak má rád jahodovú zmrzlinu. Logicky mi to vychádza. Ani pomarančováv kombinácii s kiwi nemusí byť zlá kombinácia. To sú troškuextravagantné chute pre mňa, ale osviežujúce. Labužníci si dali škoricovú s marhuľovou a frcli okolo okientrochu citrónovej.
Niekto má veľmi originálne chute. Ale takújedovatú zelenú zmrzlinu som ešte nikdy nevidela. Možno ani takú nechceli, takto zjemnili s ružovou. Domáca pani prihodila aj zopár jemne sladkýchpunčových kvietkov v kornútkoch z malinovej zmrzliny. Efektnéé.
To je hic.Fakt je horúco, idem radšej na zmrzku. Do domčeke si prosím. Čo totáram, do pohára. Jednu vanilkovú, straccatelu, banánovú, karamelovú. Ďakujem, myslím,že stačí, lebo to prepísknem. Všetkého veľa škodí a niekedy je menejviac.
