V praktickom živote, nič sa nedá robiť, na každú negramotnosť sa dopláca. Časy sa rýchlomenia. Príjemne ma prekvapilo, že „najgramotnejšia skupina sú práve ženy namaterskej“ . Realizujú sa v rodinnom, nie v štátnom rozpočte. Určitápodobnosť tu je. Ženy neraz robia zázraky. Presúvajú z jedného vrecka do druhého, občas si aj požičajú,veď nejako bude. Musia rozmýšľať finančne.
V našejrodine sa nevyžaduje odo mňa táto odbornosť. Mám na to človeka. Nie jeprofesionál. Ale financie má podpalcom. Niektoré pracovníčky bankových inštitúcií , tak preskúšalz gramotnosti, že obstáli s odretými ušami. Občas volajú napomoc aj riaditeľa. Rada sa tohozúčastňujem, ak sa musia za niečo ospravedlniť, mne negramotnej.V skutočnosti ich obdivujem, lebo zorientovať sa v toľkých„papieroch“, číslach, odkazoch na ten a tamten zákon a ešte sa ajusmievať, kdeže, pre mňa by to nebolo.
Niekoľkokrát som sa úprimne snažila pochopiťa zvýšiť si vedomosti v tejto pre mňa nudnej , ale prepotrebnejoblasti života peňazí. Keď som s veľkým sebazaprením konečne niečopochopila, základnú gramatiku, pravidlá známkovania , odmeny a tresty za dobré či zlé rozhodnutia, stalo sa, čosom nečakala. Pravidlá sa zmenili. Ktoich zmenil a prečo, neviem. Keby k jednoduchšiemu, dobre. Znovu sombola na začiatku. Prepadla som. Ale nie som už negramotná, lebo som pochopilaako sa skladajú, zamieňajú , zlučujú, manipulujú písmenka vo finančnom svete, už viem troškučítať.
Možno preto manapadla myšlienka, či niekto predsa nemá z mojejnegramotnosti , nehovorím, že radosť, ale osoh určite. Bezdomovci, tí tonebudú, skôr tá druhá skupina. Idem si niečo preštudovať, aby som zleneskončila.
