Správa, že nás navždy opustil náš spoluobčan ma zarmúti. Z pamäti viem priložiť k menu tvár. Oznamujeme občanom, že v utorok budú predávať v mestskej tržnici malé kurčiatka na chov. Upozorňujeme, že daň za psov treba zaplatiť do konca mesiaca. Vážení a milí občania, voľby sa budú konať v budove základnej školy. Na dedine a v malom meste sa ľudia väčšinou poznajú. Sme spoluobčania.
Som aj slovenská občianka. Môžem sa preukázať, mám „občianku“ od pätnástich rokov. Niekto môže mať aj dve občianstva. Prečo človek chce cudzie občianstvo? Možno prostredie iného štátu mu viac vyhovuje. Cíti sa tam lepšie. Viac dôveruje ich zákonom, spravodlivosti. Páčia sa mu tamojšie vzťahy medzi občanmi. Alebo jednoducho sa tam má lepšie. Na tele i na duši. To je jasné, každý chce ísť tam, kde si myslí, že mu bude dobre. Nik sa nebude tlačiť na miesta, kde je občianska vojna, alebo cholera. V inom meste, inom štáte je už iným občanom, ale človekom rovnakým.
Spomenula som si na francúzsku revolúciu. Oslovenie občan bolo vtedy veľmi cool a revolučné. Dokonca sa tak oslovovali aj mnohí s „modrou krvou“. Rovnosť, bratstvo, sloboda. Časom sa akosi skutočný význam pojmu občan stratil, sprofanoval.
Zavrela som okno na kuchyni, odhrnula šupky z novín. Fíha, odpoveď ako na objednávku, tu píšu o občanovi a občianskej ne - poslušnosti: „Občan by mal byť morálna bytosť, ktorého štát nemôže nútiť, aby konal v rozpore s vlastným svedomím. Ak tak koná a je to v rozpore so zákonom, musí rátať s tým, že bude mať z toho opletačky. Nie vždy je právo prepojené s hodnotami a morálkou“. Je to nepresná citácia Maháthmá Gándhího .
Nikdy som nerozmýšľala, aká som občianka. Načo. Zrejme dodržujem čosi, a ani o tom neviem. Ale nemyslím si o sebe, že som veľmi poslušná. Aj desať božích prikázaní poznám, len aby sa nepovedalo. V skutočnosti sa nimi riadim a tiež nad tým nerozmýšľam, nekľačím na kolenách.
Možno som ľahostajná občianka, ale asi nie, ináč by som predsa nerozmýšľala nad takýmito „vecami“. Počula som aj výraz „priemerný občan“. To naozaj neviem aký je. Priemerne starý, vysoký, hlúpy, vzdelaný? Prvý občan, občan druhej kategórie, neprispôsobivý občan. Správny občan, to znamená dobrý občan, čiže poslušný?
Podľa mňa by mal mať občan názor. Nemusí byť vždy správny, ale je to vždy lepšie ako žiadny . Mal by byť otvorený aj iným názorom. Vzdelanie a rozhľadenosť mu nezaškodí. Zdravý sedliacky rozum tiež. Páči sa mi občan zdravo sebavedomý a zodpovedný. Dobre by bolo, keby bol hrdý na to, že je občanom práve tohto štátu vždy, nie len, keď sme majstri sveta v hokeji.
