Prvýkrátma zvuk klopkajúcich dámskych lodičiektak očaril, že som hneď vedela, tak takto chcem chodiť aj ja, lebo tak chodiapekné ženy. Mala som asi osem rokov.Pozrela som sa na svoje nohy, topánky so šnúrkami a zhrnutýmipodkolienkami. Topánočky zaklopkali svojimi opätkami na moju dušu dievčatka a zrazu som sa prehupla do sveta žien. Celý deň som potom chodila v maminých topánkach .Nechala ma v nich šmatlať a usmievala sa, vedela koľko udrelo.
Ničsa nedá robiť. Určite by dobré srdce, pracovitosť a krása popolušky vyšlaraz najavo, ale že jej k princovina bielom koni pomohli aj krásnečrievičky to vieme všetci z rozprávky a možno aj zo života.
Nemôžem sisťažovať, užila som si ich dosť a vždy sa mi budú spájať so ženským, pôvabom a krásou . Alezapáčili sa mi moje aj nové papučky ,čo robia šuch, šuch. Nebadane som sa prehupla do ďalšieho pekného obdobia života ženy. Je mi pohodlne a teplučko. Poznám sa. Blížisa jar a ja zas určite zatúžim po topánkach na vysokom opätku, lebo eštestále chcem počuť to svoje pekné , ženské klopkanie opätkami, len tak preradosť zo života.
