Sedela som v desiatom rade, celkom na kraji a môj muž v siedmom rade. Nie, žeby sme boli pohádaní. Bolo vypredané, ušli sa nám posledné dva lístky na Jánošíka. A aj tie sme vystáli v rade. Podotýkam, že s radosťou, lebo raz sme tiež čakali, či nás bude šesť „kusov", aby vôbec premietali. Lístok stál 4 eurá.
Do kina chodím skoro na všetky filmy, napriek tomu nie je to často, lebo si vyberám slovenské. Názov filmu, veľa napovie. Napríklad „Pokoj v duši". Ako nájsť pokoj v duši, o tom to bude? Alebo „Polčas rozpadu", čo sa rozpadne a prečo?
Keď som išla na Jánošíka, tak podľa názvu, jasné, to bude o Jánošíkovi, kto by nepoznal ten príbeh. Uputávky, reklamy po mne stekajú a nechávajú ma nedotknutú, aspoň si to myslím, že nenechajú stopu, ale ktovie.
Videla som obidva staré filmy o Jánošíkovi. Niečo sa mi marí, že existuje aj akési torzo z celkom, celkom prvého, neviem či nie dokonca nemého filmu. Až tak ma to nezaujíma, nie som odborník na film, ale bežný návštevník kina. Jánošík bol pre mňa doteraz postava rozprávková, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Bol zbojník a preto ho obesili, za rebro.
Ak chcete vedieť, aký bol Jánošík, doba v ktorej žil, čo sa odvtedy zmenilo, či nezmenilo, choďte do kina. Neoľutujete. Je to dobrý film, zdal sa mi pravdivý, akoby som vtedy žila. Netečie z neho americký kečup, ani sladká slovenská červená malinovka, ale ozajstná krv . Erotické scény, sú o túžbe po láske, nie o sexe. Rezká, pulzujúca terchovská muzika, občas riadne pritvrdí. Vystrieda ju, tichá, poetická melódia, ako zvuky prírody, alebo to bol spev, skrátka pôsobivo dotvára film. Kamera dobre vidí nielen krásne scenérie hôr a prírody, ale aj smútok, utrpenie, radosť, lásku. Herci sú presvedčiví, akoby ani nehrali. Film má viac minút ako 90, neviem presne koľko, lebo to prenesenie v čase a priestore mi ubehlo veľmi rýchlo.
Tvorcom filmu trvalo dlhšie ako pandúrom, kým ulapili Jánošíka a zaslúžene ho dostali na plátna kín a nás posadili do hľadiska, aby Jánošík znovu ožil. Ak by ste išli a film sa vám nebude páčiť, tak, Jánošik je aj tak môj.
