Vianoce bez darčekov nemôžu byť,alebo nemali by byť. Chodila som, prezerala, porovnávala, lámala si hlavu, čo by potešilo, nazerala do peňaženky,ako vysoko môžem vyskakovať. Vybrala somintuitívne, ale svoju praktičnosť som nezaprela. Aj sebe som kúpila. Čo kebyJežiško na mňa zabudol, potom by homrzelo.
Tešilasom sa z blikajúcich farebných svetielok, obdivovala načačkanú výzdobu,pozlátka a visiace cingrlátka. Niekedy som fakt, ako malá. Už, už sa machytala pravá vianočná nálada. Taká obyčajná radosť. Smiala som sa na červených líčiskách Santu,spomenula som si na Deda Mráza, či je tiež na dôchodku , ako ja.
Prispejtedvadsať korún na pomoc týraným dievčatám, oslovili ma dve mladé ženy. Bez slovasom vybrala z peňaženky peniaze a vložila ich do kasičky. Prečo nemámdobrý pocit, veď som urobila dobrý skutok. Kde sa podela moja dobrá nálada? Prečo sa cítim tak čudne? Prečo mám pocitviny, cítim sa zahanbená. Dala som im týchdvadsať korún, aby ma už neotravovali, aby som mala pokoj? Alebo im nedôverujem ako naložia s peniazmi vkasičke? Možno preto, že ja nakupujem vianočné darčeky, teším sa a niekto je rád, že vôbec prežije? Skúsila som si predstaviť konkrétne dievča,ktoré potrebuje pomoc.
Možno by som sa cítila lepšie, keby som tých 20korún vôbec nedala. Pripadala som si akoby som dala falošné peniaze. Kúpila somsi len taký odpustok. V skutočnosti neviem pomôcť. Trošku lepší pocit mám, keď dám do čiapky pouličnému „muzikantovi“v biednom kabáte mincu. Postojím, dôstojne popočúvam Vráti mi vďačný pohľad za môj potlesk i mince. Alebo keď si kúpim niečo z tvorivej dielne postihnutých.
V listovejschránke skoro denne nachádzam prosby o pomoc deťom, starým ľuďom, chorým.Som z toho celá nanič. Vždy si pomyslím, možno raz aj ja budem volaťo pomoc. Jediné, čo by som mohla urobiť pozrieť sa lepšie v mojomokolí, či môžem pomôcť. Aj to je ťažko. Svojprávnemu človeku sa nedá pomôcť, keď vám to nedovolí. Bude sižiť po svojom.
Vôbecma neprekvapuje, ako majú ľudia radi pocit, že konajú na Vianoce dobroa aké je to chytľavé. Najradšej by som bola, keby charita nebola potrebná. Len neviem ako sak tomu pričiniť. Asi to ináč nejde.A tak bohaté firmy usporiadavajú veľkékoncerty, umelci galavečery a všetci si kupujeme odpustkya slzíme nad tými, ktorým nemá ktokúpiť darček, lebo Vianoce bez darčekov nemôžu byť. Tých materiálnychi duchovných. Pekná ilúzia Vianoc, aspoň na chvíľku spojí ľudí pomáhať slabým.
