Najprv som si myslela, že áno, veď svet je strašne veľkýa nie je predsa možné, aby sa nenašla ešte aspoň jedna celkom taká istáako ja. Nakoniec som sa rozhodla, že to nie je možné. A to považujem zajedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. Vyriešila som siv zárodku mnoho problémov vo svoj prospech. Pripúšťam, že niekomu som týmmožno skomplikovala život, ale neurobila som to naschvál.
Netrápiloma a ani ma nehlo písať v škole tak pekne ako staršia sestra, ale písalasom najkrajšie ako som vedela a to sme od jedných autorov, ale každá smeoriginál.
Pozriaké má suseda krásne kvety v záhradke! Naozaj nádherné, povedala somobdivne, veď keď ju to baví. Ja sa tiežrada na ne pozerám. Mám kvety aké sa mne páčia, veď nemôžem zasadiťinakšie, aj keď tiež by som chcela druhým urobiť radosť.
Uznávam,mala som aj ja sklony porovnávať. Moje spolužiačky už nosili krásne výstrihy,lebo mali prečo a ja som ešte nemusela. Tak vtedy som trochu znervóznela.Ale iba trochu, hneď ma napadlo a čo moja pekne formovaná „zadnosť“ tá jetiež vlastne moja prednosť.
Aj to je pravda, že ma chytila priam panika,keď môj syn sa ešte posediačky kymácalako medvieďa a jeho rovesníci sa už stavali na nohy. Ale, ten môj malýoriginál má už jeden zub, pomyslela som si. Naozaj, už každé malé dieťa je iné, aj keď všetky majú vlastnosťprinútiť nás usmievať sa a šušlavoprihovárať.
Sme veľmirôzni. Vzhľadom, povahou, názormi. Ja, ty, on, ona, ono. Každý sme originála sme jedineční a najlepšie je, keď to už musí byť, porovnávať sa len sami so sebou. Lebonapriek všetkému sa meníme, aj keď každýsvojim originálnym spôsobom. Tiež sa niekedy nemám čím veľmi chváliť, ale väčšinou som rada, že sa podobám samana seba. Vtedy som spokojná s celým svetom i okolím a to mám k dokonalosti veľmi ďaleko.
