Stále sa im to na cudzích páči / doplň na mužovi, alebo žene/, ale doma, to má byť zrazu tak a tak. Vás sa to netýka, nie, kdeže:) Ale vy, vy sa mi pozdávate, neklamete sami seba, že by ste nič nezmenili, že to a onô, je stále perfektné. Neexist! A ak poviete, že sa ani nehádate, tak to mi je už naozaj veľmi podozrivé. Rovnako, ako sú mi podozrivé príliš poslušné deti aj psíkovia. Akoby stratili vlastnú vôľu, či osobnosť, ale raz môžu nečakane rafnúť, najmä keď budú zatlačení do kúta. Poslušnosť nepovažujem za cnosť a ak, nečakajte za ňu žiadnu odmenu.
„Uhni s tou hlavou, nevidím z pravej strany, nemeľ toľko, vidíš ho blázna, plná - neplná, čo to robí?! A Ty prestaň robiť tou nohou, akoby si brzdila, ja šoférujem, povedal muž „ V aute zásadne neodvrávam, mám rozum, ide o život. Aj keď moje mlčanie môže byť veľmi expresívne a výrečné. Kto ma pozná, ten mu rozumie. Minule muž povedal: “ To, čo som povedal, to som pochopil. „?“ Takže, čo som povedala ja, to ťa nezaujíma, preto si to nepochopil. To som nepovedal. Povedal, nepovedal, to som zas pochopila ja , lebo som to chcela pochopiť“. Dovolím si myslieť, že ženský rod pochopil, čo som povedala, mužský rod sa čuduje. A možno naopak a možno nikto nepochopil, čomu sa tiež nečudujem.
Naše hádky sa končia nerozhodne, ako dopredu kúpený výsledok zápasu, či hry. Veď hej, už nie sú také, že by sme ich museli hasiť vlastnými telami, ale občas sú smiešne, aj keď uznávam, že viac sa smejem ja a muž sa len čuduje, /prípadne zúri/. Prevráti oči k nebesiam , akože za čo ho tak tresce. Keď detským urazeným tónom povie, vysypal som „Ti“ smeti, pochválim ho, ale je mi do smiechu. Mimochodom to, že celý deň rúbal a chystal drevo na zimu o tom ani necekol, ani o tom, že včera liezol po streche domu kvôli komínu a dokonca nemal ani zašnurované tenisky. Občas robí také psie kusy, ako mladý frajer. Napadlo ma, či nemám bežať po perinu a keby prišlo k najhoršiemu nejako ju "naaranžovať" na zemi. Vyľakanonazlostená som bežala po mobil a nachystala 112.
Neviem či je to na poľutovanie, či je to závidenia hodný úspech a či to mám vôbec spomínať. Ale keďže manželstvo sa neštuduje na žiadnej vysokej škole, nesporne mám na manželstvo talent a navyše k tomu aj 40 ročnú prax. Keby som si dala takýto inzerát, na zoznámenie, neviem síce na čo, ale keby, tak každý by sa zľakol, lebo jedna z dôležitých podmienok je u mňa nesplniteľná a tou je vek, skrátka referencie výborné, ale staré a po záruke . Aj keď, môj muž povedal, že 41 rokov, je dobrý vek, akoby sa náš život začínal len od tých čias, čo ho žijeme spolu, héj, hej mali sme výročie.
Prisahám, že som nikdy nepovedala , že som si mala vziať radšej Pištu Hufnagela, dokonca som na to ani nepomyslela. Hela?! Nóo, zopárkrát som si pomyslela, načo som sa ja vydávala, ale potom som si uvedomila, máš predsa to, čo si chcela. Veď hej, ale toto som nechcela. Nechcela, nechcela, tak si zrátaj, čo si dostala, čo si dala a uvidíš, že si vo fantastickom pluse a keby Tvoj muž dobre zrátal, a aj on by bol vo fantastickom pluse, tak ste v rovnováhe a vtedy je mladé, či staré manželstvo v poriadku.
Podľa mňa, nám manželstvo drží, lebo som nikdy nezabudla na svoje vlastné „JA“ . Možno práve preto som nikdy nemala pocit, že sa kvôli niekomu, alebo niečomu obetujem. Ani kvôli deťom, ani vnúčatám. O mužovi ani nehovorím, lebo sme na jednej lodi, máme rovnaký cieľ, aj keď niekedy sa zdá, že spôsob ako sa dostať do cieľa je rozdielny.
Naše manželstvo je pravda o nás. Pravda býva niekedy nudná . Manželstvo je plytká hlbočina, stroskotať sa dá na hocičom. Má svoje prílivy a odlivy, úskalia, búrky i nádherné slnečné dni. Veľká láska je ako veľký oheň, rýchlo zhorí a ostane len popol. A niektorá skončí skôr ako začala. Niektorá je ako kvet letničky, darí sa jej iba jedno leto. A niektorá je taká trvalka, že ju nik nevykorení, tak ako divú burinu.
Ja som taká divá burina v klobúku z lopúcha, občas pichľavá ako tŕň divej ruže, otravná ako ľubovník jedovatý, občas liečivá ako lipový kvet, občas voňavá, ako materina dúška. Možno to je tá správne namiešaná esencia, ktorá nevyprchá ani po rokoch. A ktovie, či by ma najradšej nevytrhol a neprivoňal k mladému nežnému kvetu. Ale to by už bol celkom iný muž, lebo len som mnou je taký aký je a ja som sním tiež taká aká som, s iným mužom by som bola celkom iná žena a ja nechcem byť iná. Páčim sa taká aká som.
