Na kľučke ostalo prilepené trochu medovníkového cesta, potom to utriem, pomyslela som si.
Dobrý deň, zakričala som pani poštárke. Nemáte poštové známky na pohľadnice?Mám, mám, ak chcete, hneď ich nalepte, vezmem vám ich na poštu. Nestojte na chodbe, poďte sa zohriať, dáme si čaj, vonku je nepríjemne sychravo.
Tu hore na kopci nemáme ani len obchod, ba ani krčmu, nieto poštovú schránku, ospravedlňujúco som mrmlala. Ja neviem, či je okrem pošty ešte niekde schránka dolu v meste. Ľudia málo píšu listy a pohľadnice tiež málokto. Ešte tak okolo Vianoc, ale ináč len úradné záležitosti a zopár starším ľuďom dôchodky, povedala som.
Moja neter mi často posiela pohľadnice zo svojich ciest , dá si záležať na výbere, trepe sa na poštu v cudzom svete, ale keď pohľadnica po troch týždňoch príde, tak jej okamžite pošlem meil, že úžasné! Ja sa teším a ona sa tiež teší, že sa teším.
Poštárka chlipkala čaj, trápilo ju či nenanosila z vonka blato na topánkach. Pohľadníc bolo dvanásť, každá bola iná, lebo aj tí komu som ich posielala boli rôzni. Oblizla som známku, známa chuť, prilepila, tresla päsťou, aby sa neodlepila. Spomenula som si na mamu. Všimla som si, že známky sú drahšie ako predtým a že je na nich prezidentka.
Pohľad – hľa – hľadieť- hladiť – pohľadnica:) Pekné Vianoce, všetkým
