Hneď, na druhý deň ráno, ručičky budíka na mňa výhražne ukázali. Hela, vstávaj, nevylihuj, zase budeš raňajkovať o desiatej. No a? Nie som škovránok, aby som išla pracovať - vyspevovať na pole. Ja som dôchodcovská sova, tak ma nechajte ráno mudrovať v teple .
Dvakrát do roka sa posúva hodina, raz sem, raz tam. Raz ju pridajú k letu, potom vrátia zime. Teoreticky by som mohla fungovať celý rok v letnom čase, len je to trochu nepraktické. Musela by som neustále pripočitávať jednu hodinu. /Alebo odpočítavať?:)/
Nerob to Hela, to je riadna blbosť, budeš ešte viac popletená ako si, povedal môj muž, pozerajúc na môj budík. Všetci musíme mať nastavený rovnaký čas, lebo by bol z toho zmätok, priam anarchia, vysvetľoval mi. Jasné! Videla som to v kine. Neviem ako sa volal film, ale dobré to bolo, pochopila som to aj ja! Všetci pred akciou, naraz, v jednom okamihu urobili taký zvláštny trhaný pohyb pravou rukou, pozreli sa na hodinky a šéf povedal: "Zosúlaďme si presný čas" .
O koľkej bude obed? Podľa budíka, odpovedám. Okolo l2,30. Aha, ale to ešte nebudeme hladní, lebo sme stále nastavení na starý čas a to je 11, 30. Dobre. Akcia obed. Zosúlaďme si čas, povedal môj muž. 13,00 -13,30 zimného času.
Moje vnútorné hodiny sa nedajú prestavať v mihu ako budík, je to jemný a zložitý mechanizmus, s rôznou náväznosťou. Trvá to aj niekoľko dní, kým si zosúladím vonkajšie a vnútorné hodiny. Som rozhodená ako malá Katka od susedov. Jej mama nevie, či chce spať, alebo jesť. Dokonca aj náš pes čakal na svojho pána pri bráničke o hodinu neskôr, či skôr?:)
