Tristo kilometrová vzdialenosť, čo to je? Málo čiveľa. Ako sa to vezme. Toľko násdelilo od seba. Akoby som ju terazvidela a počula. Čo to prosím Ťa vypisuješ, také veci o mne! To satýka len nás. Staraj sa radšej, či máš doma všetko ako treba, alebo sa choďpoprechádzať a pozri ako je krásne, teš sa zo života.
Rada chodilado prírody. Veď vyrastala pod horami.Tvrdila, že si v Bratislave nezvykla. Ale zvykla, aj keď sa každý rok rada vracala domov, na Liptov. „A si prišla pozrieť, Milka ?“prihovárali sa jej. Miesto dubákov v Chrastí chodila zbierať na Ahoj gaštany, alebo orechy.
Vyše päťdesiatrokov prežila v Bratislave. Mestoju nezmenilo. Ani navonok a anijej životné hodnoty. Málokedy sa muselarozhodovať. Nebolo treba. Jednoducho vedela, čo je správne a aj to takurobila. Ako som chcela, „mama, veď satrošku primaľuj a nenos šatku na hlave“! Teraz som rada, že ostala do posledného dychu sama sebou. Mala vlastnýnázor na beh života, hrdosť i sebavedomie. Bola z generácie žien i z prostredia, kde sa živots nimi nemaznal. No, ales kým sa vlastne život mazne? Asi s nikým. Iba ja mám občas pocit, že so mnou sa mazne, alebomožno ja sa maznem so životom . Mám ho rada, to mám asi po mame.
Už ma to prešlo, tá smutnánálada. Dokrájala som mrkvu a uvarila ľahkú polievku. Pomiešala som ju pohybom maminej rukya naliala do tanierov. Všetkým chutila.
