Električka č. 7 sa otáčala okoloNovej Doby. Konečná. Potom bolaKuchajda. Voľný priestor. Periféria Bratislavy. Sídliská neexistovali. Ja si to pamätám, nechválim sa, skôr sahrozím, akú starú mám pamäť. Na neuverenie, ale naozaj sa tam páslikravy. Bolo tam aj vojenské cvičisko so zákopmi a bunkrami. Raj prechlapčenské hry.
Magicky náspriťahovalo smetisko , tiež tam bolo jedno obdobie. Tajomné miesto pre všetky deti, najmä preto, že sme tam malizakázané chodiť, a tak nás neustále lákalo. Bolo zdrojom mnohých našich dobrodružstieva zážitkov. Na smetisko, celkom pekných.
Pôdana Kuchajde bola vždy močaristá. Volali sme to bačoriny alebo smradľavky.V zime sme sa tam korčuľovali, na malom kopčeku sme sa sánkovali.V lete to bola pekná lúka. Prvý školský herbár som robila z rastlín čo tam rástlia vystačili, toľko druhov ich tam bolo a aj jašterice. Malé, zelenéa smelé. Aj prvé rande som mala naKuchajde.
Totonesmiem zabudnúť. Kočovali tam cigáni. V strede Kuchajdy si postavili svojtábor s vozmi s plachtami a večer sme videli ako sedia pri ohni,varia, hrajú, pijú, skrátka žijú. Možno aj tri dni chodili deti z tábora somnou aj do jednej školy. Na Vojta, na toho som nezabudla. Raz som ho ajstretla, už sme boli dospelí, mal frajerský dlhý kožený kabát , klobúka predával pravé zlato na ulici. Na chvíľu sa mi zazdalo, že aj on si mapamätal. Taký záblesk poznania v očiach .
Jednoobdobie tam záhradkári mali svoj raj.Vyzeralo to horšie, ako keď tam kočovali cigáni. Ploty, búdy, haraburdy. Aj mysme tam mali záhradku. Jahody, paradajky, papriky. V tom období začalibagrovať štrk v tých bačorinách. Bagrovali, bagrovali až bolo z tohojazero. Nemám na prvé kúpanie peknúspomienku. Na konci školského roka nás bolo v triede o jednéhochlapca menej. Ivan sa volal.
Mohla by sompokračovať, ale to už je o inej Kuchajde. Nie o tej mojej . No veď ani ja už nemám vrkôčiky ako pred päťdesiatimi rokmi. Raz zarok ju idem pozrieť. Nestačí mi prebehnúť dvadsať metrov, ale tristokilometrov. Trošku Kuchajde závidím,lebo tá sa síce mení, ale potvora nestarne. Naopak, je živá a mladá.Vyzerá ako dcéra starej Kuchajdy. Naposledy ma zaujalo dievčatko, nemalovrkôčiky, ale takú veselú anténku z vlasov stiahnutú gumičkou a kolieskovékorčule. Niekoho mi pripomínalo.
Ani neviemz čoho vzniklo to jej, pre mňačarovné, meno. Kuchajda.
