Kedy príde tovar? Práve prišiel, víťazne mi pošepkala Dana do telefónu, suseda a zároveň predavačka v OD Dunaj. Nemôžem Ti odložiť tie čižmičky, ak ich chceš, tak rýchlo príď! Koľko dôvtipu, útekov z roboty, konšpirácii bolo potrebné vyvinúť pri nákupoch, lebo, keď nie hneď, tak potom neostalo nič, iba: „už nemáme".
To neboli nákupy, to bol priam „lov". Ale tá radosť z víťazstva. Sladká ako mandarínky, potrebná ako toaletný papier, mimoriadne voňavá francúzskym parfémom, či svetovosťou talianskych čižmičiek. Niežeby som chcela vrátiť čas a znovu stáť na všetko v radoch, kdeže, iba ak to, že v tom čase mi každé oblečenie ohromne sadlo, ako uliate. Áno, bolo dávno:)
Odkedy sú nákupy len otázkou peňazí, už ma tak nebavia. Nie, že by som mala prebytok peňazí a mohla si kúpiť všetko, na čo mi zrak padne, alebo už všetko mala, kdeže! Dokonca niektoré veci ani nechcem, aj keď môj muž si myslí, niečo celkom iné. Nákupnú latku som si nastavila len veľmi mierne nad vlastné možnosti. Patrím do tej skupiny žien, čo si môžu kúpiť nové čižmičky, hneď, keď staré zoderú. Nepotrebujem naraz dva páry, aj keď, no nič:)
Nemám rada veľké nákupné centrá. Mám rada malé obchodíky. Ale nemám rada tie malé obchodíky, kde to zaváňa zbohatlíctvom a nepáčia sa mi ani predavačky ani kupujúci , tovar by mohol byť. Ani sa len netvárim, že je to moja cenová skupina.
V živote som v nákupnom centre nič nekúpila a ani som nikoho nevidela nič kúpiť. Iba sa tam mocem, ohmatkávam tovar, pozerám na ceny. Všetko je tam načančané a ligotavé ako lacná dievka. Aj kvalitný tovar mi tam pripadá ako u číňana, len je oveľa drahší. Takže nechodievam ani do značkových obchodov, ani k čiňanovi.
Nie je veľa obchodov s primerane kvalitným tovarom a cenou, kde by si žena neurčitého veku, /aj ja tam patrím, s mierami hore 42, dole 44/ mohla kúpiť šik šaty. Aby v nich nevyzerala o 10 rokov staršia, alebo sa nemusela tváriť, že má o 10 menej. Rokov aj kíl:)
Niekto považuje nakupovanie za radosť, niekto za trest, alebo je to pre neho iba bežná nutnosť. Ja sa priznávam, že stále rada nakupujem a dokonca považujem za nutné tešiť sa z nákupov, je to taká nadhodnota a tovar tým získava na cene. Samostatne sa tá radosť nepredáva a ani každý kto nakupuje, ju nezíska automaticky, treba si ju uvedomiť:)
