Nebola by som si pomyslela, že môj dospelý syn spolu s vnukom, ktorý o sebe tvrdí, že má dve päťdesiat rokov, mi to pripomenú tak skoro, aby som sa spamätala, že kráčam životom akýmsi nudným, usporiadaným krokom. Vlastne, neviem prečo sa čudujem, veď som to semienko v nich zasiala sama, teraz vyklíčilo a vyrástlo v kvet poznania. Môžem si k nemu privoňať a pogratulovať.
Mama, povedal mi raz v podvečer syn, si bez nálady, priam smutná. Je to už na Teba priveľa, celodenná starostlivosť o malé dieťa. Chvíľu som mlčala, ale nakoniec som povedala. Cítim veľkú zodpovednosť. Tomáško má energie, ako keby bol pripojený drôtikom na zdroj elektrickej siete a občas ho neviem vôbec vypnúť, nech robím čo robím. Neviem ho upokojiť, ani sa mi poriadne nenaje, ani spať mi nechce. To ma trápi. A naopak, ja mám pocit, že zo mňa energia len uniká, zbytočne sa vylieva, leje sa ako vzácna domáca malinová šťava, som vyšťavená. Môj zdroj energie je vyčerpaný a k tomu bez želaného výsledku.
Je jedna možnosť, ako to urobíme, povedal. Musíš v sebe odstrániť záslepku, ktorá neprepúšťa blahodarnosť detskej energie, veď Ty to predsa dobre vieš, mama, to si nemohla zabudnúť. Bolo by fajn, keby tá neuveriteľná energia, ktorá sa vylieva z Tomáška, vtekala do Teba ako životodarná, nie ako ničiaca energia. Niektorým veciam pripisuješ zbytočnú dôležitosť. Najdôležitejšie je, aby si mu rozumela, lebo buď si istá, on Ti zrejme rozumie viac ako Ty jemu. Deti sú veľmi vnímavé. Ten tok vzájomného porozumenia je dôležitý.
Deti často narobia škodu. Rozbijú, pokazia. Ak je to úmyselné, má to svoje dôvody a treba na ne prísť. Najhoršia je tá škoda, ktorá sa nedá odstrániť z detských duší, ale urobíme ju nechtiac, my dospelí a najbližší. Sme zaslepení svojim videním sveta, hodnotami, pravidlami, dokonca vlastným egom. Ale detské ego je niekedy veľmi silné a my sa nemôžme sním preťahovať, kto vyhrá. Na druhej strane stále platí: „Ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko, keď budem ja Jano, neohneš ma mamo". Zasiať semienko hodnôt v správny čas, vytvoriť podmienky, trpezlivo čakať, či sa vôbec ujme a keď sa zdá, že nie, tak znovu trpezlivo opakovať a opakovať, až kým nie je dieťa pripravené to prijať. Často sa výsledok prejaví až v dospelosti. Treba byť opatrný, aby sme ten ohybný, ale krehký výhonok nasilu nezlomili.
Náš Tomáš je číslo nevyčísliteľnej hodnoty. Originál. Veď áno, aj vy možno máte doma malé dieťa a tiež je to vzácny originál, žiaden iný taký neexistuje. Dokonca ani dve diela od tých istých autorov nie sú rovnaké, občas ma to prekvapuje, lebo každé si vyžaduje celkom iný prístup a pohľad, aby som ich pochopila. Vôbec to nie je jednoduché. Ani neviem či sa to dá naučiť. Teória je jedna vec a realita druhá. Je to hľadajúce, napĺňajúce, zmysluplné, občas to ide na nervy, ale čas strávený s vnukom je pre mňa nenahraditeľný a veľmi by ma potešilo, keby som si raz mohla privoňať ku kvetu, ktorý som pomáhala vypiplať z maličkej rastlinky do krásneho života.
