Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Šuchocem listami, čítam nohami. Jeseň mi píše každý rok pekné listy. Klasika, potrpí si na tradície. Prvé avízo , malý lístok mi prišiel v jeden teplý deň, keď tiene mali ešte tričká ako krátky rukáv. Lístok spadol na zmrzlinu.
V záhrade som odtrhla červené jablko,pokrájala na mesiačiky, povedala vnukovi, hryzkaj, je zdravé. Ja chcem veľké jablko, čo sa v ňom skrylo slnko,povedal.A tak sme spolu čakali,kým sa slnko skryje do jablka a potom ho pochrúmali.
Posielam vám Obrázky Hôr, Lúk, Aj Drobné kvietky, slNečné žIto z pod BaranCA. Pohľadnice. Aj by som vám niečo napísala, na tie pohľadnice, ale načo, príďte sa pozrieť na Liptov a uvidíte že skutočnosť je oveľa krajšia:)
Vyďobkali sa z trávy, ako mladé, žlté kačiatka. Jará gazdiná sa vybrala na púpavu. Mladá žena na prechádzke. Samotárska breza. Lúky pod Kriváňom. Ja už mám veľa jarí. Jeseň je stará jar:)
Voda stekajúca dolinou, od Žiarskej chaty z pod Baranca, teraz na jar nasýtená topiacim sa snehom. Je taká studená, až sa zdá horúca. Prskajúca ako ohňostroj, šumivá ako šampanské, mrmlajúca ako stará Tatramatka.
Posledné roky Zima aj na Liptove šetrí bielou perinou. A zišla by sa poriadna, lebo mrazisko sa predvádza v plnej sile. Mala by pozakrývať krásnou bielou,čistou bohatou perinou záhrady, polia, lúky, lyžiarske svahy.
Kto vie čítať z popadaných listov ich tajomstvá, pomyslela som si. Kto ich píše? Možno je to spomienka na uplynulé leto, možno je to upomienka na blížiacu sa zimu. A títo mŕtvi bez mena, tu, čo ležia pod zemou,
Liptovský podvečer. Pod krídlami Kriváňa naháňam svetlo po lúkach,ako pestrofarebného motýľa. Uniká mi, tá hýrivá krása. Niekto stiahol slnko za nohu, za kopec. Kriváň si obliekol večerný šat. Šípky si namaľovali nechty na červeno
Mám rada jablká. Hryziem červené jablko, šťava sa mi rozlieva v ústach, jeho vôňa je mojim dychom. Keby som mala byť stromom, chcela by som byť jabloňou s červenými jablkami.
Áno, veľké panorámy v prírode vidím dobre, aj keď občas až doma zistím, no jasné zase elektrické vedenie, stojí mi na mojom videní. Prisahám, že najlepšie vidím cez hľadáčik fotoaparátu.
Prelínanie zimy do jari, to je predjarie. Nehýri farbami, ani vôňami, ale dáva prísľub, že už čoskoro príde ozajstná Jar. Príde s jarným vetríkom v rozviatych vlasoch. Obsype kvetmi zelené koruny stromov. Utká žlté koberce z púpav
Zimná prechádzka. Za dedinou. Stopy v nás. Studená voda Smrečianky, horúci čaj na chate, staré Ja v jablku, ešte sa musím otočiť a pozrieť na Baranec.
Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva. Niekedy sa nám zdá ozvena skreslená, ale to len zle načúvame. Prírode i ľuďom. Nečudujem sa dianiu ani v džungli prírody, ani tej mestskej, medzi ľuďmi.
Pozerám sa z okna. Vietor so snehom tancujú všade, kde sa dá. Každého vyzvŕtajú v plačkanici, nedbajúc na mokré topánky a mokré čiapky. To je len na chorobu. Som doma. Počúvam maluzínu v komíne a udržujem teplo domova. Pradávne ..
Každý rok Jeseň vystavuje svoje obrazy, voľne v prírode. Nikdy sa neopakuje aj keď jej rukopis každý spozná. Aha, to je Jeseň, povie si. Jej autorka mieša svoje obľúbené typické, neraz trošku krikľavé farby, hrá sa so svetlom.....
Uleteli napriek tomu, že som sa pozerala potichu a rýchlo. Motýle. Ale more mor motýľov. Ostalo ich len pár. A tie neodleteli preto, lebo nevládali, napíšem čo si myslím, podľa mňa boli opité!
Hora, na ktorú sa každé ráno pozriem z okna skôr ako do zrkadla, bola v to ráno naladená ako ja. To je ale leto, hundrem a mračím sa do zrkadla. Pomaly sa nám nálada vylepšuje. Hora sa začína menej mračiť, vyjasnieva sa jej tvár,
Horehronie je krásny kraj, ale raz mi povedal jeden mladý z Vernára, toho času Newjorčan, že z toho sa nenaje a že tam zdochol pes. Urobiť si výlet a považovať každodenný život za idylku, je niečo iné, ako tam žiť. Stačila by ...
Kvitnúce trnky vyzerajú dievčensky pôvabne. Na nič sa nehrajú. Majú bohaté, biele, strapaté hrivy kvetov. Vyzerajú slobodomyseľne.
Jar, leto, jeseň, zima. Prieniky a prelínanie. Január, február, marec, apríl, máj, jún ,júl, august, september, október, november, december. Pripomínam vláde Dvanástich mesiačikov,
