V roku 2019 bude Slovensko 15 rokov členom EÚ. Je to dostatočne dlhá doba na to, aby sme sa považovali za plnohodnotných Európanov. Sme nimi ale naozaj? Som odborár a preto samozrejme pri tejto otázke myslím v prvom rade na to, či sme Európanmi aj v oblasti platov a životnej úrovne. Po 15 rokoch členstva snáď máme právo na túto otázku.
Odpoveď všetci poznáme: Nie sme. Iste, rastie nám ekonomika a rastú aj platy – ale priemerné. Všetci ale vieme aj to, že máme zamestnania a máme regióny, kde o dôstojných platoch nemôže byť ani reči, alebo že platy rastú najmä tým lepšie zarábajúcim. V niektorých z odvetví sú platy nižšie oproti celoštátnemu priemeru aj viac než o 200 €, ako napríklad v poľnohospodárstve, kde je výška priemerného platu 742 €, v ubytovacích službách s priemernou výškou platu 607 € či v stavebníctve s výškou 675 €. Najmenej zarobia zamestnanci v Prešovskom a Nitrianskom kraji.
Medián hrubej mesačnej mzdy v krajoch SR*
Zdroj: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, júl 2015
*priemer je stredná hodnota z celkového počtu, medián je stredná hodnota z najčastejšie sa vyskytujúcej sumy z celkového počtu
A to, čo sa nemení je pomer medzi ziskami firiem a platmi zamestnancov – slovenský podiel miezd na hrubom domácom produkte stále dosahuje len zhruba 40 percent a v rozvinutých západných krajinách tento ukazovateľ bežne presahuje hodnotu 50 percent. To je pomer, ktorým Slovensko stále výrazne zaostáva za tou vyspelou Európou. Inak povedané, ľudom, žijúcim zo svojej práce a nie z kapitálu, sa dostáva stále príliš malá časť koláča, ktorý svojou prácou vytvárajú. Výrazne menší, ako je zvykom v Európe. Toto tvrdenie môžu zamestnávatelia spochybňovať koľko chcú, je to však tvrdý štatistický údaj.
Iste má na tomto vývoji podiel viny aj vláda – dlhodobým lákaním investorov na lacnú pracovnú silu, príliš pomalou premenou štruktúry hospodárstva na vyšší podiel výroby s vyššou pridanou hodnotou, mohli by sme pokračovať. Štát ale samozrejme neriadi „celý vesmír“. Slovensko je trhová ekonomika a úroveň miezd je do veľkej miery výsledkom pôsobenia trhu a komunikácie medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
Čo to pre nás konkrétne znamená? Ako zamestnanci a odborári máme výnimočnú šancu využiť vysoký dopyt po pracovnej sile na trhu práce v prospech zvyšovania platov. A k silnejšiemu a efektívnejšiemu tlaku na rast platov sa potrebujeme spájať a vzájomne podporovať. Každý odborár vie, že sám nezmôže nič, že odbory s „pár“ členmi žiadny zamestnávateľ neberie vážne, že len ak nás bude veľa a budeme postupovať spoločne na zdravom základe s dôveryhodnými ľuďmi, vieme si vybojovať to, čo zamestnancom za ich prácu prináleží.
To, že v automobilovom priemysle platy rastú rýchlejšie ako inde, je do veľkej miery zásluhou nezávislých a silných odborov, ktoré ťahajú za jeden povraz. Musíme sa ale pozrieť na iné, pre našu spoločnosť životne dôležité odvetvia - na zdravotníctvo, školstvo, sociálnu oblasť, kde sú v platoch obrovské rezervy, kde ľudia často pracujú doslova za almužnu. To v krajine, ktorá bude onedlho oslavovať 15 rokov členstva v EÚ nie je únosné. A tu už musíme hovoriť o priamej zodpovednosti vlády. O tom, že podhadzovať sociálne balíčky pre sociálne najslabších, s požehnaním tradičných odborov – niekedy mám chuť povedať pseudoodborov – dnes už ani náhodou nestačí.
Ak nám záleží na Slovensku a jeho budúcnosti, je našou povinnosťou povedať nahlas a na rovinu, že lanáriť v roku 2018 investorov na nízku cenu práce ľudí na Slovensku je urážka všetkých pracujúcich. Aj v tomto sa musí prejaviť naša solidarita. Tá je ale žiaľ často mylne pochopenou solidaritou v spoločnej krivde. My ju musíme zadefinovať nanovo. Ako sebavedomý spoločný boj nezávislých, kompetentných, profesionálnych a akcieschopných odborov, ktoré sa nenechajú kúpiť politickými dohodami, ale tvrdo a dôsledne idú za svojim. Opakovane hovorím, že to, čím sa na Slovensku vyznačujeme, je kvalifikovaná, stabilná a flexibilná pracovná sila. Musíme preto spolu jasne povedať, že doba, kedy sa budeme ďalej predávať lacnejšie, ako je naša skutočná hodnota, skončila. Ako Moderné odbory Volkswagene sme rok 2018 označili za rok rešpektu a úcty, najmä vo vzťahu k našim zamestnancom. A toto sa musí prejaviť aj v platoch a pracovných podmienkach naprieč Slovenskom. Preto potrebujeme spoluprácu. Ak sa v tomto súboji ako odbory spojíme, budeme môcť o roku 2018 hovoriť ako o roku využitých šancí - v prospech ľudí, ktorých zastupovanie je našim poslaním. Prajem nám, aby sa nám spoločne darilo dosiahnuť zlepšovanie vo všetkých oblastiach v prospech zamestnancov.
