Judita Sobotová
Autobusová stanica
Ja: Dobrý deň.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.WerichŠtatistika: Zoznam autorových rubrík: Každodennosti, Intrákový život, Knihy, Súkromné, Nezaradené
Každodennosti
Judita Sobotová
Domáce násilie
Nikdy som mu nedôverovala. ON – zákonite mužský rod – nevypočítateľný a surový. V sobotu som už nemohla odďaľovať naše stretnutie, raz k tomu muselo prísť. Radšej skôr a rýchlo to mať za sebou. Cítila som, že ani jemu sa to nepáči. Z tieňa na mňa zazeral, tmavý, trošku bachratých tvarov.
Judita Sobotová
Mŕtvy chrobák v NTC alebo poznaj svojho právnika
Sobotné popoludnie som strávila v NTC celkom príjemne. Princezná hrala princom, Šafářová šafárovala, hľadisko burácalo, bubienky bubnovali i odchádzali a matka ukazovala fuckera pred svojou 7-ročnou dcérou. Ako hovorím, príjemný sobotný deň, keď si môžete schuti zakričať bez toho, aby na Vás niekto volal sociálku. Iba jedna maličkosť skalila moju spokojnosť. Začala sa ku mne blížiť známa tvár.
Judita Sobotová
Krása v autobuse
Možno sa to stalo aj vám. Vlastne, určite sa to stalo aj vám. Sedíte v autobuse alebo v nejakom inom dopravnom prostriedku autobus vzdialene pripomínajúceho a uvidíte 2 metre od seba tvár.
Judita Sobotová
Requiem za dopravnú značku
Bola v centre pozornosti, krásna, žlto-biela, s hranami ostrými ako nôž z teleshoppingu a stojac rovno a tvrdohlavo dávala príklad nielen Slovenskej pospolitosti. Už sa od nej nikdy nebudú odrážať slnečné lúče a nebudú meniť jej toxicko-žlčový odtieň v spektrum zlatistých farieb. Už si nevyžiada toľko pozornosti a priamych i periférnych pohľadov. Odišla.
Judita Sobotová
Ako by ste ma spoznali na blogerskom stretnutí
Včera bol jeden z TÝCH dní. Pri sudoku som si darmo lámala svoju peknú vystrihanú hlavičku a pri aktívnom fandení nášmu holohlavému tenisovému tímu som zistila, že Beck i Coria by mohli byť na základnej mojimi spolužiakmi. Moje šedé bunky sa začali zaoberať svojou obľúbenou aktivitou – depresívnymi myšlienkami, ktoré majú väčšinou charakter otázok: Je oprávnený ten pocit zbytočnosti, stádovitosti a nesplnených ambícií? Prečo odo mňa ešte nik nechcel autogram? (Register trestov sa neráta.) Podobných, nevídane pestrých otázok vie vyprodukovať môj mozog ako maku. Vtedy sú dve možnosti: buď si dám DELI, alebo...
Judita Sobotová
Londýn?
Vo vzduchu niečo viselo. Všetci to cítili. A potom sa začal pravý chaos. Bezradné mokré tváre, bežiaci ľudia, neprejazdné ulice, doprava nefunguje a všetci odušu telefonujú svojim blízkym a uisťujú ich, že všetko je v poriadku. Ľudia mlčia, nik nie je naladený na spoločenskú konverzáciu. Kvapky stekajú po tvári... Áno, včera v Bratislave pršalo.
Judita Sobotová
Leto v kláštornej veži
Volám sa Junix, ale na matrike som zapísaná inak. Podobne aj Omnix, Fenix, Mebejbix a ostatní. Možno nás poznáte, ale nie pod týmito menami. Oslovujeme sa nimi totiž iba my, bzovícki mnísi.
Judita Sobotová
Môj život v strachu
Zakývala som svojej alma mater a dúfala som, že sa tým intenzita strachu, ktorú som vždy prežívala, aspoň trochu zníži. Mýlila som sa.
