Všetko sa začalo ako v rozprávke. Kde bolo, tam bolo, keď turecké hordy besnili na našom území a Turčín Poničan si našiel stratenú matku, vyrástol neďaleko Krupiny hrad. Nezjavil sa tam zo dňa na deň ako Kia pri Žiline. Prebudovali ho z kláštora, ktorý bol postavený už v 12. storočí. Sídlila v ňom šľachta i rôzne rehole. A rozprávka sa skončila. Po zrušení rádu jezuitov začal hrad pomaly pustnúť a rozklad trval až do roku Pána 2004.
Brala som to ako dobrodružstvo a spôsob ako uniknúť pred nudou a zároveň prispieť k záchrane historickej pamiatky. Ani som len netušila, že to nebude také obyčajné leto.
Tábor sa začal 2-dňovou púťou až k pevnosti Bzovík. Nič ťažšie ako dve kilá zemiakov som dovtedy neniesla a zrazu som musela pretrpieť cestu s celým proviantom a vybavením na 2 týždne! Najviac nás zblížil pot, ovady a spálené plecia. Po príchode do hradu sme boli slávnostne uvedený do rádu mníchov bzovíckych. Okrem mien končiacich sa na „x“ sme dostali aj habity a zaviazali sme sa dodržiavať regulu bratstva.
Počas tých dní nám nič nechýbalo. Po úmornej práci okolo hradu sme mali o duchovné i telesné potreby postarané. Vďaka každodenným omšiam otca Witoldixa a potravín, ktoré nám darovali ľudia i sponzori, sme sa mohli nerušene sústrediť na kosenie trávy, čistenie, škrabanie, kálanie dreva, sondovanie a vtipkovanie.
Nie vždy to bolo med lízať, pretože sme ako stredovekí bzovícki mnísi aj žili. Žiadna elektrina, hodinky, mobily a laptopy. Vodu sme si museli vláčiť v bandaskách z neďalekej studne. Na latrínku má tiež každý z nás milé spomienky. Po čase sme všetci vyzerali, akoby nás jedna mater mala – mastné vlasy, špina za nechtami a únava v tvári, ale to nám nebránilo, aby sme sa nesmiali, až sa nám bruchá natriasali. Vždy sa našlo dosť síl na spev, modlitby i vtipy. Do noci sme sa rozprávali pri ohni a neskôr zívajúc sme sa roztratili do spacákov v kláštornej veži alebo pod holým nebom. A potom to už len bola symfónia!
Boli to moje najkrajšie prázdniny. Až dokým som tam tento rok neprikvitla znova. A možno, že sa tam o rok stretneme. www.klastor.bzovik.sk
