Možno tieto Vianoce boli fakt iné. Iné ako tie minulé. Cieľom sa stali jasle. Azda 1000krát vypočutý príbeh Betlehemskej noci som vnímala trošku inak. To dieťa bolo niečím iné. Nebolo tak vzdialené, tak na míle a roky. Bolo práve naopak tak blízko, tak osobne blízko. Dieťa, malé mimčo len v plachte. Nahé, nevlastniace nič. To dieťa, ktorému dali meno LÁSKA. Ktoré je tou pravou láskou. Paradoxom je, že Boh, ktorý je tou Láskou, ktorý má moc ako nik iný, sa zbláznil. Rozhodol sa stať bezbranným miminom, ešte k tomu sa zveril do rúk ľudí. Do ľudských rúk, ktoré sú schopné čohokoľvek. A najväčšia "psychóza" je uvedomenie si, že ono túži a prahne po láske. Tej našej. Ako môže pravá LÁSKA túžiť po mojej? nechápačky...
Zanechať nebo dokáže len blázon. On sa stal bláznom kvôli nám.
Prajem sebe a aj tebe milujúce srdce také aké mala Mária, ktorá toto všetko už vtedy chápala, tá, ktorej bolo zverené tajomstvo. Tajomstvo jednej noci. Zdanlivo obyčajnej.
A vieš, že nemusíš priniesť žiadny dar, ved nie si kráľ, dokonca sa nemusíš ani polepšiť :), stačí ak len prídeš... bližšie.... k centru.... k jasliam...
...lebo Vianoce nekončia výpredajom v hyper - super - auparkoch... to Betlehemské ticho a jednoduchosť má silu všetko to prehlušiť, stačí, keď to ty dovolíš....
