Presne pred rokom som balila kufre späť do Italy. Za sebou som mala4 mesiace európskej dobrovoľníckej služby (EDS) v komunite P. G.Frassati pre "problémové" dievčatá. Niečo som si už s nimi prežila, taksom vedela do čoho sa vraciam. Dva-krát sa mi veru nechcelo. Ale dalasom sa na boj:) Našťastie Traja králi priniesli aj mne dar – slovenskébuchty na streche Milánskeho Dómu s mojou slovak sister. Nasledovalmesiac hluchoty. Tej fyzickej. Proste moja telesná schránka sa rýchloadaptovala na talianske pomery a šup do štrajku. Krčno-ušné v Turíne?Nie je problém. Nájdem aj popamäti. Olympíjsky ošial. Tie ohňostroje askandovanie by počul fakt aj hluchý. Olympíjsky štadión kúsok od domu.James bondovka prenasledovania olympíjskeho ohňa ulicamiTurína....mohla som si spievať: "tu-rín-sky-mi u-li-ca-mi,blu-die-va-jú...." a ako dobre sa kričalo "Slovenskooo do toho", keď dosúperovej bránky naši hokejisti pálili gól jeden za druhým. A to navlastné oči. Jééééj. A aj Slovak house pohostil bryndzovými haluškami,ktoré po pár mesiacoch cestovín by som vyvážila zlatom. Môj žalúdokteda pastu už nemôže. No dni v nádhernom Taliansku utekali....partiavolunteers z kade – tade (celá Európa), naše cestovateľské výjazdy doFlorencie, Sieny, Padovy, Venezie, Pisy, 5 terre, Biella, Oropa...kmoru...do hôr...kurz teoly a utorkové pokecy s bráškami SDB:),Valdocské kino, kurz taliančiny s Thajskou spolužiačkou Onusou čiJaponkou Gunko (čítaj Džunko:) ...na to sa tak ľahko nezabúda... NIE! aVeľká NOC. Bola veľká! v ASSISI! Stala sa SVETLOM! Prevratom. Miestozaľúbenia:) ako hovorí sv. František. trošku ho začínam aj jachápať. (Assisi by bolo len na pár strán) V júni po Feriho F vysviacke,prišlo lúčenie bez konca. Štvrtková partia z Valdocca – len to bolanejaká ta 40tka ľudí. Ťažko sa mi zhŕňa do pár riadkov 9 mesiacov vTuríne. Lebo to nebolo len tak. To nie je len také hocijaké mesto. Nieje tam jeden meter štvorcový, ktorý by nebol posvätený. Je to mestoVELKÝCH, ktorého som sa stala súčasťou, a ktoré sa stalo súčasťou mňa.A môj životný sen sa naplnil. Ešte lepšie ako som si mohla vôbecpredstaviť. Veď hovorím: cestovateľský mecenáš – don Bosco:) ani nakrok bez tvojej cestovky:)
Posledné tiramisu alla Paoleta(vychoška v komunite) a vzlietla som smer Slovacchia. Domov. Strach.Kam patrím? Príjmu ma? Teším sa, ale tak veľa sa zmenilo. Opúšťam tých,ktorí mi tu boli blízki a vraciam sa. Nechávam svoje platonické lásky.Odchádzam. Ale zaradím sa? Kam? Som ako na rozbúrenom mori. Nepatrímani Taliansku, no ani Slovensku. Jeden povedal: "Tam, kde máš srdce,tam je tvoj domov." Ja ho mám rozbité napoly. Polovica navždy zostane vTuríne a druhá sa vracia.
Jún – mesiac stretnutí. Fíha, takvyrástli. Tu sa teda čas nezastavil. Žilina, Žilina ... tu to žije.Moja predstava, že nájdem všetko tak, ako predtým sa rozplýva. Veďjasne. Tá moja detská naivita:) Niekedy sa cítim ako spiaca Ruženka.Ale našla som srdcia nezmenené, tie ktoré ma čakali a tie ktoré somčakala ja. Tak dlho. Priateľstvá poznajú slovo vernosť.
Leto plnéakcií. Dievčenský tábor :) s úžasnou skupinkou a super spoluanimátorkuTinkou, oslava narodiek vo Viedni ako Sissi v Schonenbrune, blýskajúcesa Roháče, 2 týžňové pešie putovanie s 250 mladými Talianmi za Umbriu kPorziuncole pre Otcove odpustenie (2.8.), zlatá Praha – výlet v skvelomhviezdnom obsadení – Feri, Jančici, Striebornica, Mirul, Katka a ja.Nedvedovcov, Čechomor a Lenku Filipovú sme si nenechali újsť. VšakZlati? Parádny country festival Rozmarín v Terchovej. A pre niektorýchživotné dôležité stretnutia:) :) :) Stíhala som ho aj vďaka maximálnejrýchlosti p. Masaryka – akcia tlmočenie Gulôčkáreň. Pozooor : 21.8.moje historické prvé zamestnanie – sťahujem sa do Blavy na Kolibu:)Call agent pre Austrian airlines. Avšak nie nadlho. Čo somnepredpokladala. Pretože...
...zavolal ma Brusel a Bruselu sajednoducho neodmieta. Nie žeby to bolo čaro Bruselu. Neustály dážď čisychravosť sú doslova počasie na vraždu. EU zóna tiež nie je každémusympatická. Ale keď ide o mládež a vzdelávanie, to je to, čo presvedčí.Ani som netušila pri povolávajúcom telefonáte, že pôjde o kabinet p.komisára Figeľa. Ani vo sne by ma nenapadlo. Ja? Priamo v kabinete?Prepána, musím sa začať slušne správať a toľká zodpovednosť na mojeplecia.... Nechcem sklamať.
Stihnúť ešte dve expedície. Nie zapolárny kruh, ale do Tatier a Rosenberg. Tie naše hory. Dobreže ichmáme. natrieskaná octávka na ceste Poprad-Žilina, či tajomný sprievodcav RK kostolíku ako z filmu "kód da Vinci", spoločné meniny - nazdravie všetci Michalovia a Mišky:) !
Výpoveď v práci. A začínasa moja európska kapitola. :) Toľko podnetov, toľko vízií, pre mňahnacia sila. Stúpať vyššie. Ale nie v kariére. To nie som ja. Stúpaťvyššie ako povedal PGF, "verso l´alto" ... vidím veci v inom svetle auž nejde len o nejakú bruselskú byrokraciu či pandrláčikov. Ide oúžasnú myšlienku spoločenstva. Aj keď ju niekedy viac zatieňujepolitika či mocenské záujmy. Ale chvalabohu sú ľudia, ktorí pre ňu žijúa pracujú. A ja nadšenec od prírody:), sa opäť nadchýňam. Už tomám! Pracovať na Slovensku, miestne, ale myslieť "globálne". Nehrabkaťsi len na vlastnom piesočku, ale otvárať sa druhým. Nechať sa obohatiťa obohacovať druhých. Máme čím. Radosť chodiť do práce. Veru hej! Ajkeď od 9.30 do 18.30, potom skok na franinu, ale keď máte okolo sebapohodička ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke. To je radosť! A dve superakcie, ktoré stáli za to – 10 rokov EVS a PARÍŽ! (zaslúžia sisamostatné kapitoly:)
Ani som nemala v pláne vytvoriť takútorevíziu 06-tky, ale nejako sa zadarilo:) Vianocovala som doma:) Rozdalasom pár kíl belgickej čokolády, vystískala sa opäť so spriaznenýmidušami, no jednoducho mi moja dušička pookriala. Aj keď možno ďalšíchpár bublín vo mne prasklo, ale možno planých nádejí. Ale dobre. Trebasa pozrieť pravde do očí. Vianoce sú jednoducho krásne doma. A vždy súvýnimočné. Vždy. Dieťa príde potichu. V slabosti. Tak, že ho vôbecnečakáme. A ono si nás pritúli k sebe. Častokrát.
Prinieslo miokrem iného lyžiarky a deku, nech mi nie je zima (keďže som zvyknutá naväčšie teplo, bývam s Annettou z Nového Zélandu a doma v Bruseli máme vporovnaní s našimi pomermi, hotovú saunu:) Zbožňujem slovenskújednoduchosť Vianoc. Aj ten poprašok snehu potešil. Bláznivá expedíciaStránik s nájdením žltého cyklistu, palacinky s Kolki, 1 liter čaju sbývalými spolužiačkami, vianočný deň so Stankou v Čadci, či len takénič nerobenie. Oratko so svojimi ksichtíkmi. No už len asi 3 orieškypre Popolušku a je to dokonalé. Silvester v Zbyň a potom na oratku vznamení Let´s dance! ---- to mi dvakrát nikto hovoriť nemusel.Nadopovaná liekmi - nejaký bacil si brúsil zúbky:) tak som si už dobrenezatancovala...ani nepamätám!!!!!! Túžba stráviť posledné minútystarého roka a nového pred svojím Bohom, bola splnená. Adorka. Aďakujem ti Mirka za tvoju prítomnosť, tak veľmi :)
A čo teraz? Opár hodín smer Brusel. Opäť. Treba dokončiť začaté. Neviem, čo bude.28. februára tam končím. Túžim sa vrátiť naspäť. Už navždy. Málokto miverí. Ani sa nečudujem. Ale ja to naozaj myslím vážne. Ako som mysleladoteraz, ale Božie cesty sú nevyspytateľné. Niekedy mi naháňajú strach.Ale to je tou mojou malou vierou. A malosťou v láske. Každopádne vrukách to má Mary. Ako aj prvý deň, tak aj ten posledný. A to som aj jasama zvedavá, kam..... a trošku pokojnejšia:) Uvidíme.
Na jedno,čo sa teším sú tváre. Tváre ľudí, ktorých stretnem. Známych ineznámych. A nezabudnem. Ani možno netušia ako veľmi pre mňa znamenajú.Ako veľmi na mňa vplývajú a vlastne fakt bez čo len jedného z nich bysom nebola tým, kým som dnes. Dnes 1.1.2007.
Tak do útoku:) !!!! v 07mičke!
Dio é sempre con noi:) per sempre...
PS a dúfam, že nebudem tak často baliť a vybalovať kufre.... please
