Les Diablerets je roztomilá dedina vo švajčiarskom francúzskom kantóne Vaud. Zamilujete sa do nej v zime či v lete. Rozkladá sa na úpätí rovnomenného masívu vo výške 1162 m n.m. Okolité hory su dostupné lanovkami, najvyšší vrchol dediny Sommet des Diablerets je v úctyhodnej výške 3210 m n.m.
Autentická horská dedina sa môže pochváliť zachovalým dedičstvom, viac o histórii údolia sa dozviete v múzeu Ormonts. Od roku 1969 sa tu organizuje Festival horských filmov.
Toto magické miesto navštevujem často, brávam sem rodinu i známych, keď chcem predstaviť Švajčiarsko v tom najlepšom svetle. Ráno sa prejdeme cez Les Diablerets popri rieke La Grande Eau k mostu Léderrey, energiu načerpáme v centre dediny pri káve s palacinkami, prípadne si pochutnáme na tradičných syrových špecialitách: Raclette či Vacherin-Mont-d'Or.
V lete odporúčam turistiku k horskej chate La Marnèche, okolo vodopádu Dar či k jazeru Retaud. Všade po okolí sa môžete kochať štýlovými horskými chatami, ktoré patria k najkrajším vo Vaudských Alpách.
Keď ste pripravení na veľkolepé dobrodružstvo, vyberte sa na ľadovec Glacier 3000.
Prechádzka po ľadovci je balzamom na dušu. Je vhodne upravený i pre peších turistov. Prechádzať sa tu môžete celé hodiny, prípadne sa vybrať ku skale Quille du Diable (Diablova kuželka), ktorá sa z ničoho-nič týči do výšky viac ako 50 metrov.
Ako správna horská oblasť prináša aj mysteriózne legendy. V stredoveku sa tradovalo, že v miestnej skale žijú diabli, z čoho je odvodený názov masívu Les Diablerets.
Čerešničkou na torte je prechádzka po visutom moste Peak Walk by Tissot, ktorý spája horské štíty (View Point a Scex Rouge) v nadmorskej výške 3 000 metrov. Prvý visutý most na svete, spájajúci dva horské štíty, je 107 metrov dlhý a 80 centimetrov široký. Po prekonaní mostu budete odmenení dych vyrážajúcimi výhľadmi na Matterhorn, Mont Blanc, Eiger, Mönch či Jungfrau.
Napriek tomu, že ľadovec poskytuje lyžovanie 6 mesiacov v roku, nikdy som si tu potešenie z lyžovania či sánkovania nedopriala. Tá správna chvíľa prišla pred niekoľkými dňami a touto skúsenosťou sa rada podelím.
Po príchode do strediska bolo príjemným prekvapením obrovské bezplatné parkovisko. Našim prvým cieľom bola veľkolepá sánkarska dráha, s dĺžkou 7,2 km. Všade sme stretávali radostné rodiny s deťmi, na dráhe som si neskôr všimla, že dospelí sa pri sánkovaní bavili rovnako dobre ako deti.
Tunajšia sánkarska dráha nesie prívlastky: jedna z najdlhších vo Švajčiarsku a jedna z najvyššie položených na svete. Smiech a nezabudnuteľné zážitky na nej sú zaručené!
Sánkovanie v srdci zasneženej krajiny poskytuje návrat do detstva. Moja generácia si sánkovanie pamätá ako najradostnejšiu zimnú radovánku, ktorú sme zažívali aj na mestských sídliskách. Dodnes si pamätám náš obľúbený kopec v Karlovej Vsi, končiaci v Líščom údolí. V podstate to bola cesta, na ktorej sme kľučkovali medzi autami. Zimy boli dlhé, mrazivé a biele. Počas zimných mesiacov sa opakoval rovnaký scénar: po škole do pivnice pre sánky a už sme boli na kopci. Domov sme sa vracali s omrznutými prstami a vyštípanými lícami až po zotmení...
Ale späť k sánkarskej dráhe v Les Diablerets. Nachádza sa na horskom priesmyku Col de la Croix, ktorý je v zime uzavretý. Dĺžka trate umožňuje naplno si vychutnať aktivitu, obohatenú majestátnymi výhľadmi na hory. Dráha je špeciálne upravovaná a bezpečná.
Požičovne saní sú v dedine na viacerých miestach. My sme zvolili Mountain Evasion, kde sme dostali sane výbornej kvality.
Prekvapili ma svojou váhou, na šťastie sme sa na nich viac kĺzali ako nosili. Boli bezpečné, stabilné a ľahko ovládateľné.
So saňami na pleci sme vyrazili k lanovke Diablerets Express, ktorá nás vyviezla do výšky 1719 metrov, do oblasti Meilleret. Na lanovke vládne dobrá organizácia, vlekári púšťajú na striedačku lyžiarov i sánkarov. Trate sú však samozrejme oddelené.
Zopár praktických informácií: sánkarska dráha je v prevádzke od polovice decembra do polovice marca, od 9h30 do 16h30. Sánky si prenajmete od 12 do 20 CHF, cena jednej jazdy pre dospelého je 20 CHF, celodenný lístok 34 CHF, pre deti o polovicu menej. Bonusom je nočné sánkovanie i syrové fondue, podávané v miestnej horskej chate Mazots.
Zábavnú aktivitu sme so synom poňali ako oddychovku po viacerých dňoch lyžovania. Prekvapila nás však svalovica, ktorá sa dostavila na úplne iných častiach tela ako po lyžovaní...
Lyžovanie v tejto oblasti i legendárnu Black wall (Čierna stena), ktorá patrí medzi najstrmšie čierne zjazdovky vo Švajčiarsku i na svete, spomeniem v nasledujúcom blogu.
Toto bola moja Black Wall...:-)
