Zúčastnili sa ich hlavy štátov najväčších veľmocí, veteráni i najslávnejší tvorcovia filmov s vojnovou tematikou.
Keď sme sa v škole učili o otvorení druhého (západného) frontu počas druhej svetovej vojny asi som chýbala. Nevedela som o ňom veľa. Napriek tomu, téma Vylodenia v Normandii ma vždy fascinovala.
Vedela som, že sa k Lamanšskému prieplavu raz vyberiem. Toto leto sa moje plány a malé cestovateľské sny stali skutočnosťou. Keď sme po príchode domov hodnotili našu návštevu Normandie, príjemným prekvapením bolo zistenie, že i bez podrobného plánovania, sme sa akousi náhodou ocitli na všetkých legendárnych plážach, s kódovým označením Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword. V predchádzajúcom článku som sa venovala slávnej pláži Omaha, spomienkovému cintorínu amerických vojakov v Colleville-sur-Mer a ikonickému útesu Pointe du Hoc.
Dnes píšem o dvoch plážach: Juno a Gold.
Na pláži Juno sme sa ocitli úplnou náhodou, práve tam som vybrala hotel. Mal to byť oddychový deň s prehliadkou malého mestečka Courseulles-sur-Mer, romantickými prechádzkami na pláži, pozorovaniami zaujímavého odlivu a prílivu. Po príjemne strávenom dni, nasledoval i uvoľnený večer s ochutnávkou miestneho moku Calvados. Veď sme boli v regióne tohto destilátu. Chutil parádne a preto pridám niekoľko informácií.
Calvados je silný alkoholický nápoj vyrobený z fermentovaného jablčného muštu, pochádzajúci práve z Normandie. Zreje minimálne 2 roky v dubových sudoch. Má rafinovanú harmonickú chuť, ovocnú, jemne korenistú. Niektorí ho prirovnávajú ku koňaku, Francúzi hovoria, že koňak vyrábajú na export, calvados pre nich samotných...
Po chutnej večeri, v našom hoteli na pláži, priateľ objednal tento digestiv, po krátkej diskusii s čašníkom. Asi v návale dovolenkového opojenia, zvolil 15-ročný Calvados. Celkom mi odľahlo, že ja som platila večeru v predchádzajúci deň:-) Následne sme boli v očiach čašníkov za fajnšmekrov, priniesli nám degustačne aj iné ročníky...
Poďme ale trochu vážnejšie, k dôležitým bojom, ktoré sa na tejto pláži odohrali.
Pláž Juno sa nachádza v kanadskom sektore, ktorý sa rozprestieral od Bernières-sur-Mer po Courseulles-sur-Mer. Sektor zaberajú veľké pobrežné mestá, ktoré sa koncom devätnásteho storočia stali vychýrenými prímorskými letoviskami.
Misia na obsadenie pláže Juno pripadla 3. kanadskej pechote generála Kellera, podporovanej tankami 2. obrnenej brigády i Britom zo 48. kráľovského námorného komanda.
Plavebné podmienky Dňa D to Kanaďanom obzvlášť sťažovali. Priblíženie člnov nesúcich prvú útočnú vlnu bolo oneskorené kvôli silnému vlnobitiu i nebezpečným pobrežným útesom. Keď sa okolo ôsmej hodiny ráno začalo vylodenie, prekážky na pláži boli do značnej miery zaplavené stúpajúcim prílivom a spôsobili zmätok.
Kanaďania boli však tvrdí bojovníci a vďaka osobnému nasadeniu prelomili nemeckú obranu.
Do konca dňa sa vylodilo viac ako 21 000 mužov. Pre týchto vojakov to bola otázka ukončenia nacistickej tyranie. Pre niektorých z nich vylodenie v Normandii nadobudlo i ďalší rozmer, návrat ku koreňom, ku krajine svojich predkov. Vojaci z pluku North Shore, z Nového Brunšviku, boli z väčšej časti Akadčania - potomkovia Francúzov, ktorí v 17. storočí prekročili Atlantik a usadili sa na tomto území. Viac sa môžete dozvedieť v miestnom múzeu Centre Juno Beach.
Ak máte osem minút navyše a zvládnete angličtinu, prípadne francúzštinu, pozrite si svedectvo tohto sympatického kanadského veterána. Vyjadril sa tiež k skutočnosti, ako im francúzsky ľud nepretržite vyjadruje vďačnosť za koniec okupácie Nemcami. Zdá sa, že Francúzi nezabúdajú...
Už len dodám, že pán Hugh Buckley zomrel v roku 2020 vo veku 95 rokov.
Pláž Gold je síce menej známa ako pláž Omaha, je však nevyhnutné ju navštíviť, pre lepšie pochopenie priebehu vylodenia. Predovšetkým v miestnom múzeu lepšie porozumiete fatálnemu rozsahu, významu a úlohe umelo vybudovaného predvyrobeného prístavu.
Pláž sa rozprestiera medzi mestečkami Asnelles a Ver-sur-Mer. Vylodilo sa na nej 25 000 britských vojakov. Cieľom bolo oslobodiť historické mesto Bayeux, zablokovať hlavnú os na trase Bayeux-Caen, spojiť sa s Američanmi (Omaha) a Kanaďanmi (Juno). Zatiaľ čo Bayeux sa stáva prvým oslobodeným francúzskym mestom, v strategicky dôležitom meste Caen prebiehali tvrdé boje až do augusta 1944 (Caen viac v nasledujúcom blogu).
V meste Bayeux sa zachovalo bohaté architektonické i kultúrne dedičstvo, Caen také šťastie nemalo...
Po krátkom úspešnom útoku spojencov na pláži Gold sa mestečko Arromanches-les-Bains začína meniť na umelý prístav, známy pod názvom operácie Mulberry. Podrobné informácie o tejto operácii poskytuje múzeum Musée du Débarquement, ktoré slúži verejnosti od roku 1954. V posledných rokoch prešlo veľkou rekonštrukciou a vskutku moderné múzeum na úrovni 21. storočia bolo uvedené do prevádzky v roku 2023. Ani sme netušili, že budeme mať šťastie, vidieť toto múzeum v modernom prevedení.
Pre technicky zdatných návštevníkov ponúka množstvo informácií, makiet a modelov s podrobným vysvetlením konštrukcie zázraku, akým predfabrikovaný prístav na svoju dobu určite bol. Nie že by som teraz presne vedela, o čom píšem (ako napríklad o telesách používaných v stavebníctve pre práce pod hladinou vody, s tlakom vzduchu rovnakým ako vo vode), uvediem však čísla. Na výrobu prístavov sa použilo 212 kesónov Phoenix, 23 nástupíšť a 15 kilometrov tratí. Na ich montážach pracovalo 40 000 ľudí. Určitú konkrétnejšiu predstavu o výstavbe prístavov poskytnú dokumentárne filmy, premietané v múzeu.
Myšlienka predvyrobeného prístavu sa zrodila v hlave Winstona Churchilla, ktorý si uvedomoval nevyhnutnú potrebu premiestnenia množstva ťažkej techniky, vozidiel, tankov atď. Plány na zhotovenie dvoch umelých prístavov boli prísne utajené, práce prebiehali v Anglicku, takmer dva roky pred vylodením. Konštruktéri spotrebovali na zhotovenie prístavov 1,5 milióna ton materiálu.
Prístav Mulberry A bol umiestnený na pláži Omaha, avšak nezvádol nápory vlnobitia, zatiaľ čo prístav Mulberry B významnou mierou prispel k úspechu spojencov. Počas 10 mesiacov poslúžil k vylodeniu 2,5 milónov vojakov, 500 000 vozidiel a 4 miliónov ton ďalších zásob.
Jeho zbytky sú dobre viditeľné z brehu mestečka. Naskytne sa vám očarujúci výhľad na oceán, v ktorom dodnes plujú pozostatky umelo prefabrikovaného prístavu.
Arromanches-les-Bains je radostným miestom. Okamžite som sa v ňom cítila komfortne. Kamenné domy, úzke uličky, lemované vlajkami spojencov, malé obchodíky s vojnovými suvenírmi, bary, reštaurácie, výborné palacinky i gaufres.
V malebnom mestečku ma príjemne prekvapilo niekoľko skutočností. Na pobreží pred múzeom je vztýčená česko-slovenská vlajka (čo poviete, veje v celkom dobrej spoločnosti), v múzeu mi ponúkli audio sprievodcu v českom jazyku a dokonca mladík, ktorý mi ho podával, vydal zo seba niekoľko viet lámanou češtinou:-)
Moje cestovateľské zážitky v Normandii sa blížia k záveru, zostáva nám posledná pláž vylodenia Sword a ako bonus opátstvo Le Mont-Saint-Michel, jedno z najnavštevovanejších francúzskych miest...
