V poradí deviaty deň plavby sa stal hajlajtom. Naša plachetnica sa doplavila do národného parku Tobago Cays. Je to súostrovie, ktoré zahŕňa päť malých ostrovov a rozsiahle koralové útesy. Ostávame na asi 2- metrovej plytčine s oslnivo bielym pieskom, ktorý vodu nad ním vyfarbuje do krikľavého tyrkysu.
Najprv fotíme o 118 a potom sa vrháme šnorchlovať. Objavujeme rybky, občas korytnačku. Margit mi hlási opodiaľ veľké zviera, ktoré by mohlo byť aj žralokom. Plávam teda tým smerom. Pri dne sa drží vskutku veľký tvor. Pri bližšom pohľade má však škaredú papuľu a rozoznávame, že ide o barakudu, nie o žraloka. Bližšie sa neodvažujeme, tvor má odhadom okolo 2,5 m a môže byť nebezpečný.
Potom sa až do noci plavíme na ostrov Sv. Vincent. Tentoraz nepozorujem bioluminiscenciu riasov v mori. Je mi nevoľno, prežívam v podpalubí.
Na druhý deň je na programe suchozemská turistika. Cieľom sú Trinity Waterfalls.
Kráčame džungľou a nemáme strach z jedovatých tvorov, pretože sme na ostrove. Pokiaľ sem človek z kontinentu nezavliekol nebezpečné plazy či iné tvory, sami sa na ostrove nevyvinuli. Kapitán ide dokonca bosý. Videli sme pásovca, zviera, ktoré poznám len zo seriálu Priatelia. Stretli sme aj avocado tree, ale plody neboli zrelé. V džungli sa vešiam na visiace liany čoby Tarzan. Až keď som opäť na zemi cítim, že mi dorezali ruky.
Po návrate na pobrežie prechádzame obcou, kde práve skončil kar a dav miestnych sa rozchádza. Večeriame na terase lokálnej reštaurácie s gýčovými výhľadmi na slnko zapadajúce do mora.
Ráno dvíhame kotvy a plavime sa na Svätú Luciu do dedinky Soufriere. Dnešný trek je hodný názvu „lezecký“. Cieľom je Petit Piton, jeden z 2 výrazných sopečných vrcholov čnejúcich nad morom. Vedľajší Grand Piton je širší a mohutnejší, Petit Piton je štíhly, mimoriadne strmý s ostrým vrcholom trčiacim do neba. Ako celoživotná tatranka sa pokúšam predstaviť si možnosti výstupu pešo, ale nedarí sa mi. Vizuálne sa javia len 2 možnosti výstupu: vrtuľník alebo lano. Napokon je to tak. Hore vedie úzky chodníček, istený mnohými fixnými lanami.
Miestny kapitán neveľmi verí, že to vylezieme. Ukázal nám, ako obísť checkpoint, kde sa vyberá poplatok za výstup. Nesúhlasíme a ochotne zaplatíme. Predsa len, radi prispejeme na fixné laná, na ktoré sa spoliehame cestou hore i dolu.
Výstup je úchvatný, keďže sme staré Zbojníčky (rozumej bývalé brigádničky zo Zbojníckej chaty), mimoriadne si to užívame na opičí spôsob. Výhľady zhora sú ešte úchvatnejšie. Po zlaňovacom návrate si dávame obed. Podvečer vyplávame do Rodney Bay, do (takmer) plnohodnotnej civilizácie.
V týchto končinách sa natáčali Piráti z Karibiku a lokálny kapitán nám farbisto opisuje luxusný katamaran, na ktorom býval Johny Depp počas natáčania.
Po viac ako 2 týždňoch, pred ukončením celej plavby sa odhodlávam umyť si vlasy. Keďže sladká voda na lodi je len na pitie, vlasy si umývam v mori za stáleho plávania. Svojím skutkom (fakt, že som vydržala celý pobyt s neumytými vlasmi a znášala to vcelku športovo) som si vyslúžila ocenenie Rád zlatého vlasu. Ocenenia tohto rangu udeľuje Bea, náš najväčší zálesák a dobrodruh.
Na pingi sa ráno plavíme do snobského mestečka s vidinou bohatých raňajok, ktoré nám pripraví niekto iný. To sa nám po dlhšom hľadaní splní v Café Olé. Uskutočňujeme nákupy, keďže po dlhej plavbe máme nákupný dlh. Dievčatá si kupujú šaty.
Odtiaľto absolvujeme posledný úsek plavby späť na Martinik do prístavu Sv. Anny. Tu sa koná tzv. utonšon (rozumej posledné) kúpanie. Pózujeme na záverečných fotkách pri miestnej kalvárii, balíme a zháňame taxi na letisko.
