Naozaj turisti v Bratislave len zavadzajú?

Aký zmysel má vlastne turizmus? Nie je to len nezmyselné trpenie davov návštevníkov, ktorí nám znehodnocujú naše turistické chodníky, zanechávajú odpadky a zavadzajú?

Možno by ste tipovali, že najnavštevovanejšou destináciou na Slovensku sú Vysoké Tatry alebo lyžiarske stredisko Demänovská dolina. Nie je to tak. Najviac turistov navštívi hlavné mesto Slovenska – Bratislavu. Na jej príklade si môžeme ukázať vplyv turizmu na ekonomiku mesta a prínos pre podnikateľov.

Daň z ubytovania – kladná bilancia na účte mestskej kasy

Vybraná daň za ubytovanie predstavuje jeden z mála priamych príjmov mestskej pokladnice z turizmu. V roku 2012 bola vybratá daň za ubytovanie v hlavnom meste skoro 2,5 milióna eur. Výška členského príspevku do oblastnej organizácie cestovného ruchu bola pritom oveľa menej - 535 tisíc eur. Tieto peniaze vlastne predstavujú príspevok mesta na rozvoj cestovného ruchu, propagáciu mesta v zahraničí a na zabezpečenie fungovania základnej infraštruktúry pre turistov ako sú napríklad turistické informačné centrá. Takže čistá mestská bilancia pre pokladnicu radnice sú príjmy vo výške 2 milióny eur. A to turista ešte nejedol, nikam sa nepozrel, necestoval a nič nekúpil. Už aj toto číslo samo o sebe by stačilo ako ukážka toho že podpora cestovného ruchu má zmysel.

Synergický efekt

Z ekonomického hľadiska netreba zabúdať na všetkých, čo pracujú v službách určených pre turistov. Na území Bratislavy pôsobí okolo dvesto aktívnych sprievodcov. Kvôli vytvoreniu 200 pracovných miest v priemysle dáva niekedy vláda inestičné stimuly ktoré sa šplhajú do 7-ciferných súm! Ďalej tu máme šoférov autobusov v sezóne, zamestnancov cestovných kancelárií, personál v hoteloch a reštauráciách, ktoré využívajú najmä turisti. Spolu sú to tisíce ľudí a ich rodiny, ktorých turizmus denno-denne živí. Priamy efekt turizmu na ekonomiku hlavného mesta možno odhadnúť na 100 až 200 miliónov eur ročne, čo je približne celý rozpočet mesta. Nepriame efekty vyplývajúce zo synergického efektu turizmu môžu narásť až na 10-násobok. Priamy podiel turizmu na HDP Slovenska je 2,3 %!

Čaro cestovného ruchu je v tom, že je to vlastne export, pri ktorom nemusíme nič vyvážať. Zákazník docestuje aj sám, treba ho len správne osloviť a vedieť, čo mu ponúknuť.

Cestovný ruch prináša aj mnohé pozitívne efekty, ktoré si domáci obyvatelia často krát ani neuvedomujú. Dobrá reštaurácia v Bratislave? Máloktorá prežije. Medzi Bratislavčanmi jednoducho nie je dostatočný dopyt na to, aby mohol podnik vyššej kategórie dlhodobo fungovať. Keď zájdete do ktoréhokoľvek podniku v meste mimo víkendu, nadpolovičnú časť osadenstva vždy tvoria cudzinci. Len z domácich, ktorí chodia mimo víkendu poskromne, by zrejme neprežilo ani tých niekoľko kvalitných podnikov, ktorým sa v centre ešte darí. A tým pádom by nemali kam ísť cez víkend ani Bratislavčania. Nový prístav sa bude tiež stavať hlavne kvoli turistom. Z peknej novej budovy na nábreží miesto súčasnej ošarpanej sa však budeme tešiť všetci keď pôjdeme okolo. Rovnako netreba zabúdať, že turizmus, to sú aj zahraniční účastníci bežeckých podujatí, či fanúšikovia KHL, ktorí prichádzajú povzbudiť svoje hokejové timy. Aká atmosféra by to bola bez nich?

Takže ak sa najbližšie pri prechode Michalskou ulicou budete musieť vyhnúť niekoľkým turistickým skupinám, pripomeňte si, že sú prínosom aj pre vás, hoci možno nepracujete priamo v odvetví turizmu. Vďaka každému jednému z nich sa môže naše mesto rozvíjať, zvyšuje sa zamestnanosť, kúpyschopnosť obyvateľstva a výkonnosť ekonomiky.

Autorka je členka predstavenstva Bratislava Tourist Board
visit.bratislava.sk [/content>