Prečo nerobia revízori poriadok aj s otravnými cestujúcimi?

Nieto pochybností o tom, že čierni pasažieri cestujú za peniaze platiacich. Zaujímavé však je, že revízori nie sú ktovieako populárni ani medzi pasažiermi s platnými lístkami alebo električenkami. Revízora skrátka väčšina Bratislavčanov v MHD vidí nerada, aj keď si lístky poctivo kupuje. Očividne je niekde chyba v programe. Ak si to porovnáme so sprievodcami vo vlaku, je to doslova diametrálna odlišnosť.

Zahmlené odmeny revízorov

Ak niekto cestuje bez lístka, jeho povinnosťou je zaplatiť pokutu a povinnosťou revízora je vyžiadať od neho doklady a zinkasovať pokutu. Nič menej a nič viac. Realita však býva veľakrát iná – cestujúci sa vyhovárajú, klamú a neraz aj fabulujú - oprávnené nároky revízorov medializujú ako neprimerané (násilné?). Na strane druhej, revízori častokrát presahujú rámec slušného správania (česť výnimkám). Neraz doslova striehnu v preplnených autobusoch na to, ako cestujúci nestihne „cvaknúť“ lístok. O zahraničných turistoch zmätených nedostatkom informácií nehovoriac. To, že nefungujú SMS lístky, často krát nikoho nezaujíma. Skúseností mojich priateľov a známych, ktorí nie vlastnou vinou zaplatili pokutu, je viac ako dosť. Nečudo, že obyvatelia potom prestávajú cestovať verejnou dopravou a presadajú do áut.

Výška odmien revízorov je pred verejnosťou zahalená rúškom tajomstva. Dopravný podnik nie je súkromná firma, ktorá by mala mať akékoľvek tajomstvá, prečo sa zverejneniu týchto informácií bráni? To len podporuje rôzne klebety o nadmernej výške revízorských odmien, ktoré určite tiež nepridávajú na ich popularite. Nehovoriac o tom, že ak berú províziu za každú vymoženú pokutu, sú priamo motivovaní chytať (vyrábať?) čiernych pasažierov, nie tešiť sa z platiacich klientov.

Výtržníci a smrdiaci pasažieri

Množstvo cestujúcich je z rôznych dôvodov nespokojných s úrovňou MHD. Okrem meškania, (ne)čistoty a zastaranosti vozidiel (čo sa ale mení k lepšiemu), je dôvodom aj to, že MHD ako teplé miestečko na prežitie dňa využívajú bezdomovci, ktorí v uzavretom priestore pôsobia viac než aromaticky. Vo večerných hodinách sú to zase skupinky hlučných a spoločensky unavených ľudí. Niekto by mal s nimi spraviť poriadok. Ale kto? Vodič podľa predpisov nesmie opustiť svoje pracovisko, teda kabínku vodiča. Ak tak spraví, riskuje, že dostane do nosa. Vodičkami električiek často bývajú ženy, ktorých možnosti poradiť si z výtržníkmi, sú ešte obmedzenejšie.

Ochrana slušných a platiacich cestujúcich by mohla pribudnúť do pracovnej náplne práve revízorov. Tí by si vďaka svojej fyzickej konštrukcii určite s nespratnými cestujúcimi poradili. Určite by stálo za úvahu aj zvýšenie ich počtu a hustoty. Aby si potencionálni čierni pasažieri boli dobre vedomí, že nejakého stretnú. Zároveň by mohli pomáhať vodičom, ktorí majú vo vozidle problém s nedisciplinovanými cestujúcimi.

Všetci chceme, aby sa nám v MHD cestovalo príjemnejšie. Možno by na začiatok stačila veta: „Dobrý deň, Váš cestovný doklad, prosím. Ďakujeme, že platíte cestovné a pomáhate tým skvalitňovať MHD. Prajem Vám príjemnú cestu.“