Povinnosť ohradiť sa vznikla Bratislave po tom, ako jej v roku 1291 udelil kráľ Ondrej III. mestské práva. Povinnosť postaviť si hradby malo v tom čase každé slobodné kráľovské mesto. Naliehavosť stavby opevnenia sa ešte zvýšila s pokračujúcimi tatárskymi vpádmi na naše územie. A tak už v štrnástom storočí vznikol systém opevnenia s tromi bránami: Vydrickou, Laurinskou a Michalskou. Po tom ako sa rozrástol počet domov za hradbami, pribudla aj štvrtá - Rybárska brána, ktorá sa nachádzala medzi dnešnou historickou budovou SND a McDonaldom. Jej zvyšky môžeme vidiet pod sklenými prístreškom, ktorý by už tiež potreboval opravu. Z brán sa zachovala len Michalská brána, ktorá prežila nariadenie Márie Terézie prikazujúce zasypanie zvyšku priekopy a likvidáciu opevnenia, ktoré v tom čase vzhľadom na modernizáciu vojenských technológií strácalo svoj význam. Navyše Mária Terézia mimoriadne dbala na zlepšenie hygienickej situácie v mestách, a zasypanie zvysku priekopy, ktorá bola zdrojom nespočetných infekcií a nákaz považovala preto za dôležité.
Povráva sa, že Bratislava bola v tomto smere akýmsi "pokusným králikom". Keď sa ukázalo, že po likvidácii hradieb sa nič tragické Pešporku nestalo (skôr naopak), nasledoval Jozef II. príklad svojej matky a dal zbúrať aj viedenské hradby. Likvidáciu prežil okrem Michalskej brány aj barbakan pred ňou, prašná bašta vedľa, a úsek hradieb tiahnúci sa od dómu Sv. Martina pozdĺž Staromestskej ulice. Práve tento úsek je z historického hladiska mimoriadne cenný, nakoľko sa jedná o jednu z mála autentických sterdovekých pamiatok, ktoré môžeme dnes v meste vidieť (michalská brána bola neskôr barokizovaná). A nielen z historického ale aj z turistického.
Opätovné spriechodnenie hradieb by mohlo uľahčiť a spríjemniť priechod z pešej zóny do podhradia, ktoré uzavretím hradieb a lávky na Židovskú ulicu prestalo byť súčasťou prirodzenej turistickej trasy, keďže podchod popod Staromestskú a v daždivom počasí dosť šmykľavé schody nie sú práve lákavé. Malé nádvorie v hradbách by mohlo predstavovať zaujímavý priestor na kultúrne podujatia komornejšieho charakteru. Bašty sú ako stvorené pre malé vinárničky či kaviarničky, kde by sa dalo počas prechádzky mestom zastaviť na pohárik vína či Bratislavský rožok. Hradby tak majú potenciál stať sa po sanácii ďalší miestom dodávajúcim mestu charakteristickú atmosféru, čo je potenciál, ktorým si nemôže dovoliť plytvať žiadne mesto, ktorému záleží nielen na rozvoji cestovného ruchu, ale aj na tom, aby sa v ňom jeho vlastní obyvatelia cítili skutočne príjemne.
Po piatkovej brigáde môžeme povedať, že hradby opäť vyzerajú ako hradby a nie ako prales v centre mesta. Je to prvý dobrý krok k tomu aby sa hrady opäť zmenili z chátrajúcej pamiatky na živé miesto, ktoré má svoje pevné miesto nielen v histórii, ale aj v súčasnom živote Bratislavy.
Autorka je členka Predstavenstva Bratislava Tourist Board a členka iniciatívy Obnovme mestské hradby
facebook.com/obnovme.hradby
Mestské hradby pred čistením...
... po čistení
