Aká by bola asi reakcia zo strany vlády? Krik, poplach, vlnobitie, záchranné balíčky. A čo keby to boli dokonca dva Volkswageny (alebo Volkswagen a všetci jeho subdodávatelia na Slovensku)? Lebo približne toľko pracovných miest podľa najnovších štúdií generuje voľnočasový cestovný ruch v Bratislave. Skoro 23-tisíc pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje približne dvojnásobok zamestnancov závodu VW v Devínskej Novej Vsi. Alebo lepšie povedané, ešte pred rokom generoval. Za posledný rok čísla pozvoľna klesajú a kvalifikované odhady hovoria, že v priebehu tejto sezóny skončí 60 — 70 % podnikov z odvetvia cestovného ruchu pôsobiacich v Bratislave. Môj odhad je, že pracovných miest tým zanikne ešte viac, lebo z rozhovorov s podnikateľmi z odvetia vyplýva, že skôr prežijú malé „one man show firmy” ako veľké cestovky, reštaurácie či hotely s násobne vyššími fixnými nákladmi. Oficiálne štatistiky, ktoré vydal minulý týždeň Štatistický úrad, hovoria, že minulý rok poklesol v Bratislave počet návštevníkov o 70 %. Tieto štatistiky hovoria len o ubytovaných návštevníkoch, nie o jednodňových turistoch. Už tento pokles je bezkonkurenčne najvyšší na Slovenku. Realita je však ešte horšia. Veľká časť hotelov bola od apríla zatvorená úplne a tie, ktoré ostali otvorené aspoň v mesiacoch, keď to nariadenia vlády dovoľovali, hlásili 90 % pokles obsadenosti. Optimistické skreslenie spôsobili robotnícke ubytovne, ktoré sa do štatistík tiež rátajú, ale ich obyvatelia nezvyknú míňať veľa peňazí na voľnočasové aktivity, a tak ich prínos pre ekonomiku podnikov cestovného ruchu nebýva veľký.
Sme v tom všetci
Kam mierim touto štatistikou? Aktuálne sa vypláca pomoc pre podniky v cestovnom ruchu. Sekcii cestovného ruchu ministerstva dopravy a výstavby SR patrí veľká vďaka za to, že sa snaží skutočne byť nápomocná, poradiť, ak niekto má problém s vyplnením či s niektorou formalitou, a robí všetko pre to, aby dokázala pozitívne posúdiť aj špecifické prípady. Faktom však je, že tým, že na schému pomoci museli najprv byť pridelené prostriedky a následne musela prejsť parlamentom. Napríklad moja cestovná kancelária (a mnohé iné) k dnešnému dňu nemá ešte na účte pomoc ani za apríl minulého roka. V tomto smere nechcem vyplakávať o hlavnom meste, lebo takto sú na tom viaceré sektory ekonomiky v celej krajine. Povedzme, že aktuálna pomoc pre podniky v cestovnom ruchu a na podporu zamestnanosti stačí akurát na udržanie podnikov v akejsi bdelej kóme.
Bratislava je na tom v cestovnom ruchu naozaj ešte výrazne horšie ako všetci ostatní. Kým hotely v horách a pri vode aspoň v mesiacoch letného uvoľnenia zaznamenali celkom slušnú návštevnosť, v Bratislave sa nič také neudialo. Veď kto by už išiel tráviť dovolenku do polozatovoreného mesta?
Bratislava dlhé roky plnila úlohu vstupnej brány na Slovensko. Mesto, ale aj miestni podnikatelia, investovali nemalé prostriedky do marketingu a propagácie, zahraničných kampaní či prezentácíí samostatným regionálnym stánkom na veľtrhoch v zahraničí. Mohla by som menovať veľa prípadov, kedy napríklad podnikatelia na svoje náklady pozvali novinárov či autorov (napríklad tu si môžete pozrieť video Ricka Stevesa, jedného z najvýznamnejších amerických autorov bedekrov a travelbogerov, ktorý navštívil Bratislavu na pozvanie sprievodcu a majiteľa cestovnej kancelárie Martina Slobodu: https://www.youtube.com/watch?v=zFYlF6tsJZs ).
Z týchto marketingových aktivít neprofitovala len Bratislava a Bratislavský kraj, ale často aj zvyšok Slovenska, kam sa mnohí návštevníci rozhodli pokračovať, alebo smerovať svoje kroky počas ďalšej dovolenky.
Resuscitovať, alebo nechať tak?
Máme pred sebou veľké debaty o Pláne obnovy a o delení peňazí. Ako to už pri celonárodných deleniach európskych peňazí chodí, býva zvykom pozerať skôr smerom do menej rozvinutých regiónov a Bratislavu potom prichádza tak trochu skrátka. Tentokrát si to však, pokiaľ ide o odvetvie cestovného ruchu, nemôžeme dovoliť. Bratislava totiž už prišla najviac skrátka s vlaňajším mizivým počtom turistov. Ak majú mať bratislavskí podnikatelia aspoň nejakú motiváciu udržať pri živote svoje firmy, ktoré sú už poväčšine jednou nohou v hrobe, alebo aspoň v konkurze, musia vidieť nejaké svetlo na konci tunela. Tým vie byť práve vidina, že po prekonaní najhoršej fázy krízy prídu investičné impulzy, ktoré pomôžu pacientov prebrať z kómy a resuscitovať. Inak ich odpoja od prístrojov a už nebude koho resuscitovať. Čo však budeme robiť s dvomi Volkswagenmi nezamestnaných, netuším. A nie len my v Bratislave. Lebo toto sú ľudia z celého Slovenska, z ktorých mnohí po strate práce opustia svoje podnájmy a rozbehnú sa domov. Kde budú sedieť doma bez práce, odkázaní na finančnú pomoc štátu, prípadne svojich blízkych. Takže nie, nebude to problém Bratislavy, ale celoslovenský. Myslite na to, prosím, pri delení financií. Cestovný ruch v Bratislave potrebuje prežiť pre dobro nás všetkých.
