Vianočné trhy v Bratislave majú na viac

Na otázku prečo je všade cigánska, keď teda nie je našou tradičnou vianočnou špecialitou, sa odpovedá pomerne ťažko. Podobne ako na to, či máme u nás všetci prsty z azbestu, keď nás nepáli víno v plastových pohárikoch. Trhy na hlavnom námestí končia pred Vianocami. Na to, že turisti prichádzajú aj počas sviatkov sa akosi nemyslí.

Poháriky asi nie sú čisto turistická záležitosť, určite by si aj domáci dali radšej punč z pekného keramického hrnčeka. Tento rok sa keramické hrnčeky po prvý krát objavili na Staromestských trhoch na Hviezdoslavovom námestí. Majú však jednu chybičku krásy. Zálohový systém zatiaľ nedorazil. Takže hrnček si musíte kúpiť, v prípade že ste pravidelným návštevníkom, zobrať domov, umyť a na budúcu návštevu opäť priniesť. Alebo si počas adventu môžete nazbierať kompletnú súpravu. Nuž a turista nemá na výber, suvenír z Bratislavy bude mať povinne. Problém je totižto v účtovnom spracovaní zálohy.

Z pohľadu cestovného ruchu by mal vianočný trh poskytovať aj priestor na to aby, sa vhodne dali návštevníkom predstaviť naše vianočné tradície, tradičné jedlá či zvyky. Pre príklad nemusím ísť ďaleko. Vo Viedni je vianočných trhov niekoľko. Tie pred radnicou ponúkajú „všehochuť“. Mnohé špeciality, ktoré sa ponúkajú, nemajú svoje miesto vo vianočných tradíciách, ale k trhom akosi už patria. Existujú však aj trhy pred Belvederom, kde sú tematické stánky a ponúkajú špeciality z rôznych regiónov, alebo rôzne tradičné, s Vianocami súvisiace výrobky. U nás takýto trh alebo časť trhu chýba. Stánok, kde by sa dala ochutnať kapustnica, šošovicová polievka alebo vyprážaný kapor so šalátom, by sme hľadali zbytočne. O tom, že aj lokše a cigánska by sa určite dali pripraviť chutnejšie a čerstvejšie než ako sa predávajú v niektorých stánkoch ani nehovoriac.

Ak ochutnáte vo Viedni pred Schönbrunnom štrúdľový punč, máte pocit, že pijete tvarohovú štrúdľu. Okrem plávajúcich hrozienok dostanete navrch punču aj veľkú kopu šľahačky. U niektorých predajcov sa to podobá skôr na punčovú limonádu. Žiaľ, u nás je hlavným kritérium pre výber predajcov cena, ktorú ponúknu za prenájom stánku v elektronickej aukcii. Za zváženie stojí, či by cena nemala byť len jedným z viacerých kritérií a rozhodovať by mali aj iné parametre – pôvod výrobkov (napríklad domáce suroviny), originalita, netradičnosť, tradičnosť, skúsenosti predajcu rôznorodosť a podobne. V mnohých iných mestách v zahraničí dokonca existujú akési degustačné komisie, ktoré kontrolujú najmä chuť jedla a nápojov. Len predajca, ktorý vyhovie takejto komisii, môže predávať svoje jedlá a nápoje. Ako inšpirácia by možno mohli slúžiť trhy v novej Starej tržnici. Zatiaľ sa síce uskutočnili len tri podujatia, organizátori (Aliancia Stará tržnica) si však dali obzvlášť záležať na tom, aby predajcovia mali vysokú záruku kvality.

Ďalším problémom je vzhľad trhov. To, že stánky majú svoj vek, a obstarať nové určite nie je lacná záležitosť, je jedna vec. To, že predajcovia nemajú povinnosť dodržať aký–taký jednotný vizuál pri tvorbe vývesných štítov a ponukových lístkov, je vec druhá. Vkusné a aspoň trochu zladené vývesky by určite vzhľadu námestia pomohli, pár plechoviek farby a štetec by tiež neboli na škodu. Ešteže sa v decembri v Bratislave stmieva pomerne skoro. Domáci, ktorí chodia prevažne večer po práci, tak poznajú hlavne milosrdnú atmosféru svetielok. Turisti bohužiaľ zvyknú chodiť okolo najmä cez deň.

Určite si nemyslím, že vianočné trhy v Bratislave sú vo všeobecnosti nekvalitné. Ľudia tam stále chodia radi a Staré mesto vďaka návštevníkom ožíva v čarovnej atmosfére. Myslím si však, že majú na viac. Vďaka tomu môžu byť kulinárskym zážitkom aj lákadlom pre domácich a zahraničných návštevníkov. Na prospech celého mesta.

Autorka je členka predstavenstva oblastnej organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board [/content>