Traja poslanci z opozičnej strany SaS (Renáta KAŠČÁKOVÁ, Miroslav IVAN a Milan LAURENČÍK) sa pustili do dopĺňania zákona o podpore cestovného ruchu. Tento zákon upravuje existenciu takzvaných oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Oblastné združujú obce a podnikateľov, ktoré chcú rozvíjať cestovný ruch v istej oblasti, a krajské združujú oblastné na úrovni župy. Tie organizácie fungujú 5 rokov. Vo väčšine krajín západnej Európy fungujú organizácie združujúce samosprávu a podnikateľov v turizme za účelom propagácie destinácie tak minimálne 40 rokov. Samozrejme, že s ich vznikom a uvedením do života sú spojené nemalé problémy. Jednoducho vyplývajúce z toho, že sa jedná o nový subjekt. Naučiť dva rozdielne svety- samosprávu a podnikateľov spolu komunikovať a spolupracovať je nie vždy jednoduché. Presvedčiť podnikateľov, že lepšie ako sa snažiť uchmatnúť si silou mocou o niečo väčší kus koláča, je radšej sa sústrediť na to, ako ten koláč zväčšiť, pretože potenciál pre jeho zväčšenie v každom regióne na Slovensku veru ešte je, je občas ešte ťažšie. Jednoducho surovín na väčší koláč máme dosť, ale spolupráca aby sme ho upiekli ešte mierne pokrivkáva. Za 5 rokov fungovania týchto organizácií, sa už objavilo veľa múch, ktoré treba v zákone o podpore cestovného ruchu novelizáciou vychytať. O to väčšie bolo moje zdesenie, keď som zistila, že dáma a páni z SaS sa rozhodli problém vyriešiť zrušením krajských organizácií.
Netuším akí lobbisti alebo lobbistky sa skrývajú za týmto nápadom, ale je mi jasné že odborné skúsenosti z propagáciou destinácie nie. Každý kto niekedy pôsobil v praxi v cestovnom ruchu vie, že cestovné kancelárie sú dnes pod pretlakom ucelených ponúk, ktoré im servírujú rôzne mestské a regionálne organizácie na zlatom podnose veľmi rozmaznané. Stačí si vybrať z ponuky balíčkov, dokúpiť letenky alebo autobus, a môže sa tlačiť katalóg so zájazdmi. Nie náhodou hovorím mestské alebo regionálne. Vlastné organizácie majú len veľké a významné mestá. Inak sa navonok do zahraničia prezentuje vždy ucelený región, ako napríklad Flámsko, Katalánsko, či Alsasko. Dostatočne veľkým mestom na samostatnú prezentáciu je na Slovensku len Bratislava. Aj tá je oveľa zaujímavejšia keď sa prezentuje spolu s možnosťami ktoré ponúkajú okolité destinácie v samosprávnom kraji, ako je vínna cesta, či mestečká na Záhorí, a dáva väčší potenciál viac prenocovaní. Ostatné regióny majú jednoducho šancu sa viac predávať len ak sa prezentujú ako celok, na ktorom je možné vytvoriť ucelený produkt cestového ruchu. V dôvodovej správe, inak veľmi stručnej a nepodloženej číslami alebo podrobnejšími faktami sa píše, že organizácie nenapĺňajú ciel integrácie. Takže miesto toho, aby sme hľadali systém ako ich zlepšiť a splniť ich cieľ, ich skrátka zrušíme. Klasické riešenie, vylejeme s vaničkou aj dieťa. Neviem, či je to nejaký lavínový efekt po rovnako nezmyselnom zrušení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ale keď to takto pôjde ďalej, môžeme zákon o podpore cestovného ruchu rovno premenovať na zákon o ukončení cestovného ruchu na Slovensku.
Je mi záhadou, čo sledovali týmto návrhom poslanci strany, o ktorej minimálne dvoch poslancoch sa hovorí ako o kandidátoch na predsedov VÚC v jesenných voľbách. Je SaS už vopred zmierená s tým, že jej kandidáti neuspejú? Inak si neviem predstaviť prečo sa rozhodla oklieštiť župám tak dôležitú kompetenciu ako je podieľanie sa na rozvoji cestovného ruchu. V Bratislavskej organizácii cestovného ruchu pôsobím od jej založenia, najprv ako radový člen, neskôr ako zástupca podnikateľov a teraz ako zástupca mesta v predstavenstve. Vôbec nie je ľahké tvoriť niečo čoho referenčným bodom pre podnikateľov je, ako to funguje v krajinách, kde tento systém funguje už 40 rokov. Očakávania sú veľké a latka vysoko, už len pre to, že pre väčšinu podnikateľov latku nastavujú naši rakúski susedia, kde takýto spôsob podpory cestovného ruchu funguje už vyše 40 rokov. O tom, čo znamená tvoriť organizáciu cestového ruchu, a nachádzať prieniky, spoločné ciele, a následne spôsoby ako ich napĺňať, by som mohla za tých 5 rokov písať seriál na pokračovanie. O tom, že už minimálne dva roky hovoríme o tom, že je načase spraviť pracovnú skupiny a upraviť zákon tak, aby umožnil krajským aj oblastným organizáciám efektívnejšie fungovať a plniť ciele tiež. Miesto toho, aby sme riešili ako odstrániť diery a zapracovať riešenia na problémy, ktoré vznikli v praxi, zrušíme jeden typ organizácií, a naše 40 ročné meškanie s tvorbou systému zväčšíme na pomaly 50 ročné. Takže dámy a páni z NR SR, keď sa najbližšie rozhodnete vylepšovať podmienky pre podporu cestovného ruchu, budeme veľmi radi, ale skúste si k tomu prizvať relevantnú platformu zástupcov krajských aj oblastných organizácií cestového ruchu, a poprípade aj samosprávy. Tento návrh totiž vyzerá byť inšpirovaný informáciami na úrovni „jedna pani povedala“, alebo nejakým vybíjaním si osobných animozít v niektorých destináciách. Tento návrh vám našťastie neprešiel do druhého čítania, a máte stále šancu na reparát v podobe novelizácie, ktorá bude odrážať potreby praxe, posúvať nás vpred, a nie vracať do bodu nula.
