POĽSKO
•chlapík, ktorý mal v každom meste ktorým sme prechádzali, niekoľko „koležaniek“. Ukazoval nám ich fotky a rozprával ktorá „co umí“. Zároveň vytruboval na každú ženu pod 40, vykláňal sa z okna a mával na ne.
•týpek, ktorý nás v noci zaviezol do kempu, mimo jeho i našu trasu. Postavením stanu v hlbokej noci sa spustil brutálny lejak. Štěstí jako prase.
•Borec, ktorý po cestách prvej až druhej triedy šiel rýchlosťou cez 150 km/h asi 80 km dlhú trasu, na čo spomalil na 90 km/h s poznámkou, že tu zvyknú merať. Po 200 m za zákrutou skutočne stáli policajti. Po ďalších 200 m sme veselo pokračovali 150 km/h.
•Malovravný týpek, ktorý šiel rýchlosťou 70 – 80 km/h na širokých poľských cestách (kde je možné a bežné predbiehať aj keď ide auto v protismere.. s pevnými nervami aj z oboch smerov súčasne) stredom cesty a nedovolil protiidúcim predbiehace manévre. Zároveň polovicu času šoférovania strávil trúbením a gestikuláciou obscénnymi gestami.
•Mladučká pani, ktorej manžel zakázal brať stopárov. Ale keďže za mladi tiež stopovala, tak „keď videla ruksaky, nemohla odolať, lebo vie aké to je keď nikto nezastavuje“. (Len pridám, že jej manžela („chlopaka“) sme skutočne stretli, keď sme mínali jeho prácu a on práve vychádzal :-))
•typos, ktorý počas 80 km neprevravel ani slovo (okrem „áno vezmem vás“)
•chlapík, ktorý sa o nás bál, keď nás v noci mal vyhodiť na parkovisku za ktorým sme chceli prespať (aj prespali) a ktorý mal určite spokojné srdce keď nás raňajkujúcich ráno trúbiac pozdravoval pri svojej spiatočnej ceste.
•kamionista Rasťo, ktorý sa pre nás otočil (vraj preto: „tak ste tam skákali, že si vravím: Buď sú to Slováci alebo takí zúfali Poliaci) Pozn. autora: Keď sme uvideli, že je to Slovák a minul nás, mávali sme a skákali o stoosem, čo videl v späťáku.
•Pani, ktorá sa nám snažila dobaviť nocľah u svojho známeho po telefóne, ten sa však neodhodlal len tak prijať štyroch cudzincov, ktorých nikdy nevidel.
POBALTIE (Litva, Lotyšsko, Estónsko)
•kamionista, ktorý nás previezol z Poľska do Litvy a dal nám „lity“ na autobus mestskej dopravy aby sme sa dostali do centra.
•manažér, ktorí kvoli nám zmenil trasu a zobral to peknou obchádzkou, obehol s nami národný park (Žemaitijos nacionalinis parkas), vykúpal sa s nami v jazere a porozprával nám históriu, zvyky ľudí i zaujímavosti jeho krajiny – Litvy.
•Partia zamestnancov litovského Microsystems, ktorá šla autobusom na podnikovú dovolenku za veľmi dobré výsledky.
•chlapík, ktorý nás zobral štyroch so štyrmi ruksakmi, aj keď v kufri už nemal žiadne miesto (fakt si niekedy skúste traja sa natrepať na zadné sedadlá auta s tromi plnými ruksakmi!)
•Rodinka, ktorá nás zobrala vykúpať sa v estónskom jazere (horúce nebolo) a navštívili sme hrad.
•Žena (:_)) ktorá nás v daždi zobrala asi 30 km navyše a ukázala kde býva, keď sme míňali jej dom.
•Správny pánko, ktorému sme tak chválili (strašnú) hudbu, ktorú počúval, že nám nechal kazetu danej skupiny.
•Chlapík, ktorý pri predbiehaní podradzoval na trojku (zvuk závodnej formuly).
•Chlapík, ktorý keď nás videl štyroch, dvoch zobral a dvom dobavil stop po telefóne.
•Traja študenti vracajúci sa z výletu, ktorý ma nechali u seba prenocovať a v noci ma zobrali na obhliadku mesta Villnius i jeho barov, klubov, diskoték.
TURECKO
•kamionista, ktorý sa behom vrátil niekoľko sto metrov aby nám vrátil mapu, a u ktorého sme nakoniec neprespali.
•dvaja chlapíci, ktorí nevedeli nijakú cudziu reč, a ktorým sme nerozumeli ani jediné slovo, rovnako ako oni nám, a ktorí nám zúfalo niečo vysvetľovali, načož nás vyložili na trase. (Vtipné na nich bolo, že pri nechápavých pohľadoch stále len zopakovali svoju vetu rovnakou rýchlosťou).
•štyria nahodení mladíci (čierne nohavice, košele) v malom osobnom aute, ktorí nám zastavili dvom a bez najmenšieho zaváhania či okolkov si jeden z nich zozadu sadol na kolená tomu vpredu a celú cestu sa bavil na postrkovaní a handrkovaní sa s vodičom.
•Chlapík, ktorý nás odchytil pri stopovaní v meste, že za 20 minút ide naším smerom a na cestu nám kúpil chladenú kolu.
•Macedónsky pár, ktorý sa vracal z dovolenky domov, po tom ako deň predtým nabúrali auto. Dostali sme večeru, zadarmo sa previezli trajektom a vybavili nám nocľah v kempe.
•Konský povoz, ktorý nás s batohmi odviezol na koniec mestečka.
a mnoho mnoho ďalších.. obyčajných na prvý pohľad, poväčšine veľmi milých vďaka ktorým sme precestovali to čo sme precestovali a spoznali to, čo sme spoznali.. Vďaka.
PS: Už len dva haluzstopy, ktoré sa podarili mojim spolucestovateľom: traktor, ktorý ich zobral z Poľských Suwaliek na hranicu s Litvou a taxík v Turecku, ktorý ich odviezol asi 150 km.
PS2: Zjavne sa dá stopnúť všeličo.. moj ešte nesplnený stopársky sen je kabriolet :) Tak ak nejaký máte a uvidíte ma pri ceste s batohom.. zastavte ;_))
PS3: Nemajte pocit, že sú všetci takí milí a všetko také bezpečné.. ale každá sranda niečo stojí ;)
