Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík: Čo mi behá po rozume, Moja duša, Život priniesol, Cestou necestou, Nasratý a potešený, Veda, Što to za ťechňika?, Haluze, Nezaradené
energická, ambiciózna, odvážna, profesionálne pôsobiaca, kreatívne vyzerajúca, designovo lákavá, obsahovo sľubná, mediálne nádejná, študentstvu užitočná, ohlas a impakt potenciálne majúca. Tak nejak na mňa pôsobí novovznikajúca študentská televízia mc2 (em cé na druhú). Vzniká pod záštitou Slovenskej technickej univerzity v novovybudovanom multimediálnom centre.
Vedeli ste, že slovenčina je najťažším jazykom na svete? Doc. Vladimír Trnka vám to potvrdí, lebo na to prišli jazykovedci v Berlíne. Samozrejme, že je to blbosť! Ešte že sa nájde aj niekto kompetentný , kto sa k tomu patrične vyjadrí a všetko vysvetlí s odkazmi na literatúru. Prečo takéto hovadiny veselo putujú z emailovej schránky do emailovej schránky bez toho aby sa nad tým niekto zamyslel sedliackym rozumom? A prečo mi tento relevantný text do schránky nikdy nepríde? Updated: Ešte skôr ste si všimli na vybrali.sme.sk a zaujímavý názor má aj Robert Mistrík. PS. Neviem prečo chceme niekedy za každú cenu škatuľkovať a porovnávať neporovnateľné..
Človek si zvykne na všetko. Na začiatku na reťazáky a po smrti aj na hoaxy (to sú tie poplašnospravové emaily, ktoré nie sú pravdivé a ktoré posielame pre istotu). Ale keď propaganda je sviňa a sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou.. prečo sa nám nedarí vtĺcť do hláv email obsluhujúcim ľuďom aj pravdu a ochotu rozmýšľať?
V dávnejšom článku o nápade (za ktorým si stojím) ako získať heslo k rôznym účtom vrátane emailu (upozorňujem, že je nutná aj spolupráca klienta vo forme toho, že v rôznych typoch registrácii uvádza rovnaké heslo), som bol zahriaknutý skúsenými :) (se vší úctou) programátormi, že moja myšlienka má zádrheľ v tom, že z hashu hesla nie je možné zistiť (v rozumnom čase) reálne heslo. Áno tento argument je silný a správny a nie je k nemu veľmi čo dodať. Ale však ako mnoho zákonov má pre svoju platnosť podmienku splnenia predpokladov, rovnako i tento. Príliš sa totiž spoliehame na poctivosť programátorov. Dokonca i veľkých serverov. Tak ako je to v skutočnosti s bezpečnosťou naších hesiel na veľkých slovenských serveroch? Pozrime sa.
10 rád aby reťazák neotravoval, nezgýčovel, nezneosobnel, nerozčuľoval, nešíril adresy, ale plnil funkciu informačnú, zamýšľaciu a zábavnú. 1. Mažte adresy, posielajte len obsah Niekedy je dobré, keď vidíme postupne komu bol email posielaný, kto ho kam ďalej poslal. Hlavne vo firemných emailoch putujúcich po oddeleniach. V emaili s obsahom zábavného charakteru je to však prečin. Vaša adresa tak putuje po schránkach stovák cudzích ľudí, adresy sa preposielaním v tele správy nabaľujú až dávka stovák adries doprúdi k spammerom a naveky ste v ich databáze.
Je potreba zopár (laikom naučiteľných) programatorských znalostí. Trošku HTML a PHP. Vytvoríte si stránky, kde bude aspoň zopár návštevníkov denne. Prinútite ich nejako (veľkým serverom to ide lepšie, to treba podotknúť ;-)) sa zaregistrovať. Zadajú heslo, zveria vám svoj email, aby ste im mohli poslať overovací kód. A.. pri troche šťastia (príp. hodne zaregistrovaných) to máte. Pointa je jednoduchá.
Všetci sme čítali o pobúrení, ktoré vyvolalo (nilen) v Amerike Bushovo schválenie tajného sledovania telefonátov a emailovej korešpondencie bez povolenia súdu, vrámci protiteroristických opatrení. Neviem či si uvedomujete, že to môže byť aj váš email (mnohým z nás cestujú emaily americkými servermi). Mne to v zásade až tak nevadí, príroda ma neobdarila dostatočnou paranojou. Ja však zabúdam na pár dôležitých detailov.
Občas sa nám stáva, že sa nám na ICQ prihovorí cuzdí človek (väčšinou ženského mena, s personal info v tvare lkiyuasdnfdadfad), a po prvej vete vybafne, že si máme pozrieť jeho super cool pics. Inteligencia botov však prekvapila aj mňa. Teda..skôr programátorov, ktorí vedia, čo sa budete pýtať.
