Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík: Čo mi behá po rozume, Moja duša, Život priniesol, Cestou necestou, Nasratý a potešený, Veda, Što to za ťechňika?, Haluze, Nezaradené
Vedieť odísť včas je umenie, ktoré sa učí celý život. A nie všetci sa ho naučia. Navyše tých, ktorí to dokážu je väčšinou škoda. Ak sa politika stavia na vlastnom egu, zažije silné chvíle slávy. Ak však svoje ego povýši nad všetko ostatné, končí väčšinou pod jedným percentom. Pán Dzurinda, zapozerajte sa úprimne do reči faktov a tvrdých čísiel..
Blog.sme.sk je vraj šedý nudný balast balast a balast . Vraj sme pochovali písanie. Nemyslím si. Len sme vyplnili priestor, ktorý bol doteraz prázdny..
Nevýhoda SMEblogu je, že postupným blogvývojom svojho blogega dospejete do fáze, kedy sa pôvodná myšlienka haluzodsrdcablogu mierne vytratí, lebo človek už príliš rozmýšľa nad tým čo napíše. Najmä keď si už vypracoval nejaký blogimidž a nebude ho predsa poškodzovať žvachtavými článkami s obsahovou hodnotou mínus tri a štylistickou kvetnatosťou plus nula celá šesť tisícin, hoc by to tu a teraz aj rád vyjadril :). Na druhú stranu..
Je to trošku taká samopozorovacia akcia čo som na sebe spáchal. Asi to bude profesionálna deformácia..ale stále si myslím že sú aj horšie povolania ako "pozorovateľ" :) Som normálne zistil, že žijem niekoľko paralelných životov. A nie nejak veľmi cielene úmyselne. A všetko v našej dimenzii! Žiadne červie diery sa neúčastnia.. teda aspoň podľa mojho vedomia.
Pohľad na aktuálne olympijské dianie z pohľadu iného než cez olympijskú kameru a pohľad inam, než len na výsledkovú listinu. Tož pohľad taký blogerský :) Najzaujímavejší sa mi zazdal byť http://newsday.typepad.com/sports_olympics/. Prispievajú rôzni (amický, ale čo už ;)) novinári. Jeden z nich spomína aj Slovensko.. Ďalšie olympic blogy: http://www.torino2006blog.com/ http://www.2006-winter-olympics-turin-italy.com/blog/.
Mám svojich obľúbených blogerov. Kto nie? :) Píšu o veciach ktoré ma zaujímajú, píšu o veciach, ktoré sú netypické, majú podobné myslenie ako ja alebo ho majú úplne iné a fascinuje ma ich pohľad, dáva mi niečo nové. Pre to všetko ich mám rád. Ale! Za prvé je ich veľa a za druhé od začiatku blogu napísali milión článkov:) A niesom schopný vyčleniť si 168 hodín na prečítanie všetkých. Ledva stíham čítať ich nové.. A tak som ich poprosil, aby mi prezradili, ktoré svoje (vlastnoručne napísané) články majú najradšej, ktoré ich najviac charakterizujú, v ktorých odkrývajú najviac zo svojej duše, pri ktorých mali pocit, že niečo naozaj chcú odkázať svetu. Chcem ich totiž spoznať ;) Tu sú!
Toto mi prišlo na myseľ v deň, keď som sa dopočul o podnikavých zamestnancoch Volkswagenu, ktorí si privyrábali kradnutím súčiastok z nákladného vlaku a následným odpredajom. V ten istý deň sme si spravili reklamu aj na Svetovom pohári v biatlone, konanom na Slovensku. Oraganizátorom sa totižto nepodarilo ustrážiť vybavenie svetových pretekárov, a dvom bola ukradnutá špičková výstroj. Prirátajúc k tomu organizačné zabezpečenie medzinárodného hokejového turnaja s rozhodcom nepoznajúcim pravidlá, prišla na myseľ práve veta: Prosím vás Slováci, veď SEBE!
Človek rýchlo upadne do stereotypu. Po tom, čo sa objavia nové skutočnosti, zmena pracoviska, stavu duše, nové bývanie, nové známosti.. sa vždy pomaly a postupne akoby vychýlené krivky vyhladia, do akejsi priemernej hodnoty. Sama skutočnosť sa nijako nezmení, naše vnímanie však áno.
Až keď som dnes na blog.sme.sk uvidel ďalší článok z radu "kopíruj čo ťa zaujalo", uvedomil som si ako veľmi ma to naštvalo. Veď na blogu ma zaujímajú názory a pohľady, nápady, zmýšľanie, tvorivosť, predstavy, duša ľudí čo čítam. A niekto mi tu niečo skopíruje.
Som už z toho nejak total vygumovaný. Začínam mať pocit, že sa mi to vymkýna z rúk. Hodnoty nie sú to, čo to bývalo. Naplnenie neprichádza. Vlastne už ani nerobím čo by som chcel.
Už keď som sa narodil, narodil som sa do nejakej rodiny, do nejakého kulturného prostredia, do nejakého štátu, do nejakých zvykov. Ešte nič, a už som bol ovplyvnený toľkými ľuďmi.
Dostal som haluzný nápad.. Pravda, už tu niektorí o snívaní písali.. v článkoch či diskusiách. Ale čo tak si zaznamenávať vlastné sny? :_) Mne sa jeden sníval..
Takéto veľké písmená načarbané nie veľmi šikovne, svietili na osamotenom lístočku na nástenke na intráku. Trochu ponáhľajúc k východu som sa predsa len letmo pristavil a čítal.
Ako už dlšie počas štúdia v Prahe, obyčajná každodenná cesta metrom. Na každej stanici tváre vystúpia a tváre pristúpia. Obyčajne čítam knižku (ak to priestorovo počet ľudí vo vozni umožní). Nemám ju však vždy so sebou a na krátke trate sa mi ju nechce vyťahovať. A tak sa dám do pozorovania (čo už má človek robiť.. :))
Správy televízie TV OPTIMISTAKE prinášame raz týždenne. 39. týždeň. Dnes s MS. Zo súkromia - Študent MS dokončil seminárnu prácu a dostal zápočet. - A takisto prežil byrokratický proces nasťahovania sa na kolej (rozumej internát) Z domova - Slovákom tento týždeň stúpli reálne mzdy o niekoľko desatín haliera. - Vnútropolitická situácia stále nevyústila v najhoršiu variantu. - Vysokoškoláci sa postretali so svojimi priateľmi. Zo sveta - Misionári v Afrike zachránili asi 10 detí pred úmrtím od hladu.
