Doslovne priamo z denníka:
Viem, že cez deň mi napadalo mnoho myšlienok, ktoré som chcel zapísať,ale vôbec si ich nepamätám. Ale utkveli mi v myšlienkach super poliapšenice a jačmenňa, na ktoré bol výhľad z kopca s veternými mlynmi. Natom kopci jeden angličan s karavanom slúžil pútnikom ako prvá pomoc +káva za donativo :) Peťovi ochotne poskytol vriacu vodu.
Ale je to tu veľmi príjemné a napriek mnohorakosti kultúr (je tu Izraelec, Nemka, Američanka z Kalifornie, Poliaci a ďalší..) je to priateľská a doverujúca atmosféra. Uvarili sme si v spoločnej kuchynke francúzsku polievku (aké poetické :D), aspoň dáke teplé jedlo. Sprcha padla ako chladný vánok v horúcom dni!
--
Toto mesto je fakt "lovely". Kopce a vinice naokolo, príjemné uličky, domčeky. A teraz večer je už príjemne aj byť vonku :) Má to fakt celé atmosféru. Neviem ako sa to bude vyvíjať, ale zatiaľ mám z Camina dobrý pocit (a to sme ešte ani nevyštartovali - možno preto :D)
--
Teraz si užívame pohodu na jednom polokopci, kde na chvíľu odvialo mraky (v kuse sa striedajú hmla, mraky a slnko). Škoda kvoli (určite) super výhľadom.. ale šťastie kvoli počasiu v ktorom sa dobre a príjemne šľape. Už len niečo pod 2 hodiny a budeme v dnešnom cieli - Rosenvalles.
--
Bolo treba zvážiť, či nám bude stačiť 25km pre dnešok alebo podstúpime ďalších 10 na refúgio Trinidad de Arrae. Ťažké rozhodovanie, pretože hneď na začiatku strácať čas... a zase rátať s tým, že prídeme neskoro a bude plno. Rozhodli sme sa pokračovať. Ale boli to urputné kilometre. Noha bolela jak sviňa. Peťo mal dosť. 11 km sme šli s prestávkami 4 hodiny. Horkoťažko sme plusmínus 19:30 došli do očakávanej alberguy. Bohužiaľ však - nápis COMPLETO! Dostali sme aspoň pečiatky a informáciu, že alberu zabrali "čechoslováci", čož sme vedeli :) Zvažovali sme možnosť spať vonku pri rieke, ale rozhodli sme sa ešte prejsť k ďalšej albergue, čo bolo 4 km ďalej. Mesto je to sympatické, ale nijak extra očarujúce. Konečne sme došli ku šípke, kt. odkazovala na nejakú albergu. Vyzerala malá, vcelku luxusná, nemecké nápisy. (Z dnešného pohľadu našťastie) bola plná. Ale k najbližšej to bolo už len 15 minút, cez bránu pevnosti, z camina doprava. Uf. Makačka týchto 4O km. Boli sme radi, že sme radi.
Albergue bola veľká, donativo a plná. Tak som sa začal tváriť, či by to nešlo na zemi, že potrebujeme len miesto. Obsluhovali to tam 4 mladé Francúzsky. Dosť veselé :) "Please dont tell others that we are crazy" - povedala mi jedna z nich:) Robili caviky, ze sa to nemože, a že sú vlastne strašne milé, keď nás tam nechajú. Tak som ich v tom nechal, lebo to bolo pre nás ozaj výhodnejšie mať sprchu a kuchyňu, lebo sme boli od toho slnka a kilometrov unaavení jak psi.
Alberga bola plná. Okupovali ju už Česi a navyše posledné dve miesta nám zabrali 2 Česi, kt už stretávame pekných pár dní (od Fontány). Tvarili sme sa však zúbožene (niee.. ale neviem si to inak vysvetliť) a chvíľu sme tam postávali a pýtali sa na "proximos albergue", načož pani naznačila "čakajte", odbehla dozadu, pribehla s druhou pani a my sme sa mohli zapísať ako 41. a 42. pútnik. Odviedli nás do úplne inej budovy - vraj radnica - kde nám v nepoužívanej spoločenskej miestnosti rozprestreli koberec.
--
A ešte mi napadlo ako sa pekne 'vyrovnáva' kolísanie nálad počasCamina. Od totálneho nadšenia a pocitu tam vôbec nebyť a zajtra letieťdomov - až k ustálenému pocitu "bolesť prejde, nejako dojdeme a dobre sa nám idelen dočasne".
--
Pred Estellou sme stretli našich známych troch Kanaďanov a tešili sa nafontánu s vínom! ktoré tečie pre pútnikov zadarmo!! Fontána z produkcie(vína) IRACHE je chvíľu za Estellou, tam sme dobrú hodinku a polpobudli, pofotili sa, popili :) a pokecali s 2 Čechmi - manželskýmpárom (on je sochár), ktorí haluzne cestujú na etapy takto peši až zjuhu Francúzska na odporúčanie jedného mnícha, ktorý to šiel peši zPrahy.
Už len pár slov do slovníka a spať. Na izbe sme boli ešte s 2 hlasitýmiŠpanielkami (Španielky nevedia šepkať!!) a Maďarom - učiteľom, kt. sipamätáme už z ubytovní predtým. A zaspali sme zaslúženým spánkom :)
--
Jemne opečené chlebíky (rozumej nakrájaná bageta) boli fajn :) A sjablkovým džemom a káva s mliekom. Len to hodnú chvíľu trvalo. A taksme štartovali až o 7:30. Navyše sme si vybrali špatný deň. Ani mráčkaa slnko pražilo už od deviatej. V Logroňu sme sa najedli na lavičkáchuprostred kvazi komerčnej zóny a pokračovali v pálivom slnku ďalej.Navše nás čakalo 38 km. Hrotiť sme to nechceli ale ak to pôjde, dáme.Slnko pálilo najsvinskejšie za túto púť. Ani stopy po mráčiku. Čistáopekačka.
Došli sme do Navarette a pamätám si len to hnusné slnko apľuzgiere na nohách. Z Navarette to bolo hnusnou asfaltkou - regulérnoucestou 1. triedy - takže radosť v tej horúčosti. Asi okolo pol piatejsme dokráčali do Ventosy a vydli sa na ďalších 12 km bez albergy! Slnkovšak bolo otrasné a museli a chceli sme robiť veľa (dlhých) páuz.Cestou sme stretli haluz - 2 kožené (trochu pohryzené) kreslá vprírode, vedľa bodliakov, s krásnym výhľadom do údolia. Haluz fotkybudú!
Aj keď sme chceli skôr, podarilo sa vstať v norme o 5:30. 6:00 sme užvyrážali a šesťkrát nám vyzváňal zvon do nášho pochodu. Opäť som takmerhodinu rozchádzal napuchnutú ľavú nohu, ale potom sa to rozbehlo.Našľapli sme si, mraky nás tešili. Rýchlo sme dohnali aj Čechov amíňajúc množstvo dediniek, zastavili sme sa v jednej alberge, kt.vyzerala veľmi luxusne, s bazénkom a vlajkami na nádvorí. Ale vrajstála len 5€. Dali sme kafíčko s koláčom, pozreli v telke prenos zbičích honov z Pamplony. Úplne haluz táto závaba štuchať do býkov,podpichovať, bežať pred nimi i za nimi.. a potom online sledovaťprenosy z nemocnice, a nakladanie zranených a komentovať opakovanézábery ako býk skoro preklal týpka. No divný druh zábavy.
Je tu taký super farár. Strašne milý, starý a aktívny. Všetkýchpútnikov po omši pozval na cesnačku s chlebom. Že je to taká tradíciaprijať takto pútnika. Bolo to naozaj milé. Zachránilo nás to, resp. ajtak sme večerali - všetko čo sme mali - suché ovsené vločky s nutelou.Človek by neveril, čo všetko "še da prekušic".
No proste supeeeeeeer. Stačí sa držať značiek a vydržať :_))
